ONA

Prichádzal som oproti nej,
Môj prvý pohľad,
Ona,
Krásna bohyňa,
Môj druhý pohľad,
Jej neuveriteľný úsmev,
Svet zastal,
A pritom plynul,
Moja myseľ zastala,
Sa spýtala,
Nie som náhodou v sne?
Predsa realita nemôže byť taká krásna,
Ani cez deň ani v tme,
Jej úsmev nezmizol,
A možno len mne zostal vypálený na zreničkách,
Možno to bola iba stotina,
Ale mne to pripadalo ako hodina,
Pohľad na ženu,
Pri ktorej strácam hlavu,
Pre ktorú by mnohí obetovali hlavu, slávu...
Neváhali a pozvali na kávu,
A predsa čaká,
Čaká na mňa,
Čakám na ňu?
Ja...
Som stále bližšie,
Desať,
Päť,
Osem metrov,
Od nej,
Ktorá očarila,
Môj a mnoho iných svetov,
Môj hneď ako sa náš pohľad stretol,
Moje ruky boli prázdne,
Ale v tej chvíli som jej chcel dať tisíce kvetov,
Už je neznesiteľných tých pár metrov,
Čo delia dve telá,
Ale moja myseľ už stihla veľa,
Už stojí v jej blízkosti,
Už cíti jej omamnú vôňu,
Už sa dotýka jej tela...
Skladá je báseň,
Áno,
V tej chvíli,
Kvôli tomu dňu,
Kvôli jej očiam, jej úsmevu,
Kvôli jej slovám, jej príbehu,
Kvôli nej,
Jana,
Volá sa Jana,
Básnik a krásna Jana,
Básnik a žena,
Smrek to mal ale ľahšie,
Krajšie,
Tento krát je život dráma,
Až kým ti pár minút z neho nezachráni...
Ona,
Krásna, osudová žena...