SAMOTA

Samota,
To slovo tak smutne znie,
nikto by nemal cítiť samotu,
a ja už dlhšiu dobu nevnímam okolie,
iba prázdnotu,
rastie vo mne,
vzmáha sa,
cítim ju,
cítim nikoho, kto by ma podržal,
nikto, kto by moju dušu pohladkal,
klesám, ďalej k duševnej spodine,
bez odozvy u kamarátov, v rodine,
priamo, dolu, rovno, bez zastávky,
padám dolu vodopádom myšlienok, spomienok,
ktoré ma dusia bez prestávky,
padám a snažím sa zachytiť pahýľov,
vytŕčajúcich ako pomocné ruky,
ale stačí letmý dotyk,
ožijú a odtiahnu sa,
vidíš ten ich pohľad?
Vraví: uži si svoje muky...
Sám,
Sám sebe pán,
Sám v samote,
Počujem ju zo všetkých strán,
Zavretý v miestnosti bez brán,
z vonku počuť iba ozveny,
ozveny slov, viet, plaču a smiechu,
kričím, chcem odpoveď,
ale tá neprichádza,
a ja ostávam uväznený,
uväznený bez hriechu,
ktorým by som sa previnil,
čakám na chvíľu, keď sa napijem lieku,
ktorý by ma opäť oslobodil,
oslobodil moju myseľ....