ŠŤASTIE

Aký relatívny pojem,
Z čoho má človek dojem,
Že teraz je ten okamih,
Keď je šťastný?
Z práce, rodiny,...?
Hľadám,
Aj ja ten pocit,
Orgazmus plynúci zo života,
Svojvoľne,
Svojbytne,
Naplňujúci,
Na plno plynúci,
Dá sa niekde kúpiť turbo?
Turbo vstrekovanie šťastia do žíl...
V extrémnych dávkach,
Chcem ho cítiť v každom neuróne môjho tela,
Neviem či kvôli nemu zrýchliť,
Spomaliť,
Zmeniť?
Kde, čo?
Prečo?
Niečo...
Ale začo?
Možno by bola vhodná otázka, že... načo?
Čo ak to len pokazím?
Možno ten pocit už mám,
Alebo mal...
Ale to by som si predsa pamätal,
Alebo nie?
Taká krátka je ľudská pamäť?
Žeby zabudla?
Na toto?
Asi príliš krehké...
Zafúka vietor a ja zabúdam,
S nešťastím zabúdam,
Aký som bol pred chvíľou prešťastný,
Ale neviem,
Skutočne tu bolo?
Cítim, len letmý závan,
Možno ilúzia...
Keď tu nie je... tak potom kde je?
Iba tak sa stratilo?
Bolo tu už neraz?
Bude tu zas?
Zrejme áno,
A čo ak nie?
Žiť v smútku, v netrpezlivom čakaní?
Až to človek nevydrží a zahynie?
Verím, neverím...
Týmto slovám,
Vetám,
Majú vôbec význam?
Hovoriť o niečom, čo je možno tam niekde,
Čo možno dokonca nie je...
Už ani sám neviem,
Nikto nevie kde je a odkiaľ prichádza,
A pritom je to to, začo všetci prosia,
Svoju modlu,
Veria...
Verím?
Prosím aj ja za to jedno v mnohých podobách?
Včera som ležal v posteli a prosil...
↓
Prosba → žiadam potešenie → dostávam potešenie(možno vyprosené) → šťastie → sa zrúti do zabudnutia → prosba → ...
↓
Bludný kruh...
↓
Odpoveď stále nemám...
↓
Stále hľadám...
↓
Bludný kruh...
↓
...