Stále prichádzajú,
Stále odchádzajú,
Stále sú tu,
Sú tu, aj keď už chcem aby odišli,
Alebo prišli nejaké iné,
Nič ma tak nedokáže rušiť ako moje myšlienky...
Chcem spať,
Chcem snívať,
Spievať,
Dýchať,
Vypnúť,
...
A ony?
Stále visia nad mojou hlavou,
Otravujú,
Namyslené,
Myslia si o sebe, že sú duševnou stravou,
A nie sú?
Sú,
Ale keby neboli také vtieravé,
Hluché,
K mojim námietkam,
Pripomienkam,
Že dnes už bolo dosť,
Vypadnite!
Zhnite a vidíme sa až zajtra,
Dnes už nechcem mať za očami nič,
Ani vás,
Považujem sa za majstra,
V hádaní sa s myšlienkami,
Asi by sa to dalo nazvať hrami,
Je to také podpichovanie,
Kto koho viac nasere,
Ktorá hrozba a či vôbec zaberie,
A pritom ich mám rád,
Ich vodopád,
Z myšlienok,
Sú to verní priatelia,
Spasitelia,
Ku ktorým utekám,
S ktorými sa hrám,
Maznám,
Len keby si tie svine nerobili, čo chcú...
Bývajú u mňa,
A nerešpektujú pravidlá,
A to z pravidla,
Zo mňa robia krotiteľa myšlienok,
Ponechali mi tú krásnu ilúziu,
Že ich môžem skrotiť,
Ale to si len myslím, že mám moc,
Ešte aj to “myslím“ naznačuje,
Že v skutočnosti im patrím,
Ráno, deň aj noc,
Ale len kým príde spánok,
Ale aj o ten s nimi musím bojovať,
Vyboxovať si ho,
Až do krvavých hánok,
Postavím si snový zámok,
Z okna vo výške sa na ne smejem,
Stoja dolu,
Opäť chcú byť pánom,
Ale v noci...
V noci nie,
Vtedy je pánom spánok,
Ale kedy ním budem ja?
Asi nikdy...
Škoda rečí, dovidenia.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
