Prečo odovzdať svoj hlas vo voľbách do NRSR 29.2.2020 ? (1)
(časť prvá – trochu laickej histórie)
Slobodné voľby neboli vždy samozrejmosť.
Nebudem prvý, kto sa pokúsi vysvetliť váhavým občanom s právom voliť, či nevoličom, prečo treba toto právo využiť a prečo je také dôležité nenechávať rozhodnutie o osude krajiny na iných. Krajiny, kde žijú, kde pracujú, kde majú svojich blízkych, vychovávajú svoje deti a kde, ak sa dožijú, budú prežívať aj svoju starobu.
V tomto mojom prvom blogu vôbec sa vrátim v čase trochu späť do minulosti. Nie som historik, tak nech mi je odpustené, ak niektoré udalosti zjednoduším a nebudem uvádzať podrobnosti.
Slovenská história je plná utrpenia, bolesti, vazalstva, ale aj hrdosti, vzdoru a boja za slobodu a právo na existenciu. V našej minulosti máme mená ako Štúr, Hurban, Hodža, Chalupka, či Hollý. Pre mňa je nepochopiteľné, že učenie sa o týchto velikánoch našich dejín na školách považujú niektorí súčasníci za zbytočné. Zabúdajú na to, že práve tieto osobnosti položili základy pre budúci vznik samostatnej Slovenskej republiky. Tak, ako je to aj v prípade mien ako sú M.R.Štefánik, Andrej Hlinka a mnohé ďalšie. Všetko osobnosti našich dejín, bez ktorých by súčasná Slovenská republika možno nikdy nevznikla a slovenský národ by žil ako nejaká nedôležitá menšina zatlačená niekde v kúte Európy. Ako Popoluška ukrytá v komore pred očami okolitých veľkých krajín a národov. V ich časoch nielenže slobodné voľby neboli, ale kvôli ich zápasu o našu budúcnosť boli mnohí z nich aj prenasledovaní a väznení. Je tragédiou, že sa niektorí samozvaní historici a vševedi pokúšajú vytrhávať niektoré ich myšlienky a postoje z kontextu doby, v ktorej žili. Priamo, či nepriamo, vedome, či nevedome tak znižujú ich význam pre našu súčasnosť a nechávajú bláznov a extrémistov, aby zneužívali ich mená vo svoj prospech.
Našťastie, mali sme tieto osobnosti a aj vďaka nim máme ako národ svoje miesto medzi ostatnými národmi Európy a máme ten svoj kúsok zeme, kde sa môžeme rozvíjať a kam sa vždy môžeme vrátiť, ak sa zatúlame niekam do zahraničia. Či už kvôli práci, rodine, či len tak na dovolenku.
Slobodné voľby, ak sa na to pozriem spätne, zohrali významnú úlohu pre občanov Slovenska po prvý krát, a bohužiaľ aj na nejakú dobu aj posledný, až v roku 1946. Na historické udalosti, ako vznik prvej ČSR, či vznik Slovenského štátu počas 2.svetovej vojny nemali vtedajší obyvatelia až taký vplyv. Boli to rozhodnutia vysokých politikov, svetových mocností a udalostí súvisiacich so skončenou, resp. začínajúcou sa zničujúcou vojnou v Európe. Preto voľby v roku 1946 je možné označiť ako prvou možnosťou pre občanov Slovenka, slobodne ovplyvniť ďalší chod štátu, v ktorom žijú. A ako vieme, Slováci vtedy prejavili túžbu po demokracií a slobode. Viac než 60% občanov zvolilo za svojich zástupcov predstaviteľov Demokratickej strany a jasne tak ukázali, že si neželajú, aby sa dostali k moci vtedajší komunisti. Na naše nešťastie, v Českej republike zvíťazila Komunistická strana a tým bol osud celej spoločnej Československej republiky spečatený. O sfére vplyvu Sovietskeho zväzu asi nemá zmysel písať. Nasledovalo 40 rokov, počas ktorých bola účasť vo voľbách povinná jazda, kde bola voľba medzi červenou a červenou a kde protesty proti systému boli okrem iného potláčané vyhadzovom z práce či väzením. Ďalšia možnosť slobodne rozhodnúť o svojom osude sa nám naskytla až v roku 1990. Takže tá samozrejmosť slobodných volieb netrvá až tak dlho. Práve naopak. Stále si mnohí neuvedomujú, že tie tri desaťročia sú v živote krajiny rokmi detstva, rokmi vývoja a hľadania sa.
Na tomto mieste tento krátky blog ukončím. Pretože som v rýchlosti popísal prvý dôvod, prečo ísť voliť. Lebo môžeme. lebo nám za to nič nehrozí. Lebo je na nás, koho budeme želať, aby nás zastupoval v parlamente a hájil naše záujmy.
