Vtedy som si uvedomil, že ich prítomnosť mi vôbec nevadí, aj keď malé dieťa kričalo a behalo okolo ich stola a susedných stolov. Dokonca som sa prichytil ako ich nenápadne pozorujem a pritom sa usmievam. Ani som si neuvedomil, čo príchod mojej dcéry spôsobil, že stojím na druhej strane rieky a to, čoho som sa pred rokmi desil sa mi páči a tak trocha ma aj vzrušuje. A tak sa s manželkou radostne stretávame so známymi, ktorí tiež majú malú radosť doma a so záujmom si vymieňame skúsenosti, v nákupnom centre naháňam svoje dieťa, keď sa chcem najesť tak nakoniec skončím v nemenovanom fast foode, kde nie je problém s detskou stoličkou či zafajčenou reštauráciou, a keď idem na kávu, tak si ju veľmi nevychutnám a skôr sa venujem odháňaniu dieťaťa od susedného stola či od smetného koša. Ale nech to vyzerá akokoľvek nevábivo, je to momentálne to, čo ma najviac napĺňa šťastím a všetkým, ktorí o dieťati uvažujú a nebodaj majú pochybnosti odkazujem, že nič na svete sa nevyrovná úsmevu či objatiu Vášho dieťaťa.
25. jan 2006 o 07:29
Páči sa: 0x
Prečítané: 795x
Naše malé radosti
Možno až dnes na obed som si uvedomil, čo všetko sa zmení, keď sa vám narodí dieťa. Ako obvykle som si bol dať na obed menu v blízkej reštaurácii. Nič by na tom nebolo čudné, až na to, že pri neďalekom stole sedela rodina s malým dieťaťom.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)