Pred Troma kráľmi dcérka ochorela a začalo to ako vždy miernou teplotou v noci.
Ráno, keďže boli prázdniny, sme ešte nešli k lekárke" veď je to len možno nejaké prechladnutie" a tak sme to pozorovali. Teplota sa však v priebehu dňa vracala a stúpala.
Na ďalší deň ráno sme boli u lekárky (žiaľ , nemá stále CRP), ktorá nám predpísala antibiotiká. Boli dosť silné, keďže pred 2 týždňami sme dobrali iné.
Očakávali sme, že ako niekoľko krát predtým ATB zaberú a sme vyliečení. Lenže nič nebolo ako
Predtým, ATB nezabrali a teploty sa vracali. Znižovali sme ich len vďaka Nurofenom a Panadolom .
Po dvoch dňoch sme teda išli na pohotovosť aj so vzorkou moču.
Na pohotovosti v BA na Kramároch vyšetrenie z moču neindikovalo veľké zápalové parametre, CRP však bolo vysoké nad 120. Poslali nás na RTG pľúc - výsledok slabý nález. Tak si nás na Kramároch nechali.
Lekárka na príjme na DFNsP nám povedala že ten nález na pľúcach nie je na také vysoké CRP, zobrali nám krv a dali infúziu a začalo sa obdobie, ktorému neviem inak povedať ako "ČAKAŤ". Aj sme si tam pripadali ako krkavčí rodičia, lebo nám oznámili, že dcérka je vysoko dehydrovaná pritom doma pila viac ako liter vody denne.
Začiatok liečby v nemocnici bol, že nepokračovali s ATB od obvodnej lekárky, ale nasadili iné širokospektrálne ATB.
Zdalo sa, že máme vyhraté, pretože dcérka asi aj po infúzii ožila a mne pripadal jej klinický stav omnoho lepší. S manželkou sme sa navzájom: „Super tri dni tu pobudneme a ideme domov."
Ale realita bola úplne iná. Teploty ani po širokospektrálnych ATB neklesali a v pravidelných 6 hodinových intervaloch sa objavovali. V správe o pacientovi čo visí na ráme postele to vyzeralo v kolónke teplota ako Vysoké Tatry. Po dvoch dňoch v nemocnici (celkovo to už bol 5. deň ako mala dcérka horúčky) som začínal badať na vyjadreniach lekárov neistotu. CRP bolo stále nad 120 (všetky vzorky krvi a moču nepreukazovali žiaden vážny zdroj zápalu ).
Bolo jasné, že znova musia zmeniť ATB. Neviem ako, ale rozhodli sa, že najpravdepodobnejší zdroj sú močové cesty a nasadili Ciphin 250. Nasledujúce dva dni teploty stále neprechádzali absolvovali sme vyšetrenie ušno,nosno krčné, brali nám stery z nosa a úst.
Ja v úplnej panike som sa bál a hľadal na nete odpovede na otázku:"Kam toto speje?"
Po 7 dňoch od začiatku choroby a od kedy mala dcérka horúčky, lekárka oznámila manželke na rannej vizite: „dnešný deň bude rozhodujúci" a neviem ako to vedela, ale po 6 hodinách skutočné neprišla horúčka a prvý krát po viac ako 12 hodinách sme nemali horúčku. Hovoril som si: „super že to ten lekár tak perfektne vie" , ale večer boom zase 39,7 C. Na ďalší deň ráno nám lekárka zopakovala: „Dnešný deň bude rozhodujúci" a vtipne sa opýtal, čo mala večer znamenať tá horúčka. Na druhý krát to lekárke vyšlo a už sme horúčku nemali, ďalší deň tiež a tak nám ráno zobrali krv s tým, že nás pustia . Schladila nás nepríjemná správa - CRP nad 120, v nemocnici ostávame. Lekári nechápali, prečo CRP nekleslo a absolovali sme opäť všetky vyšetrenia.
Ďalší vývoj bol už našťastie bez prekvapení až na malý podarúnok z nemocničného prostredia vo forme rotavírusu a s ním spojené hnačky a zvracania.
Po víkende sme mali CRP 20 a išli sme domov. Dcéra doma akoby chytila druhý dych a začala papať, piť, dobrala antibiotiká a veľmi veľmi pekne sa zotavila
Dnes sme síce ešte na domácej liečbe, ale pomaly sa vraciame do normálnych koľají.
Nechcem, aby to vyznelo ako slohová práca budúceho medika, ale píšem to tu preto, aby, ak ste rodič a mate podobný problém, tak vedzte, že nie ste sami.
A že sme so šťastným koncom prežili viac ako 5 dní opakované nárasty horúčky nad 38 C v 6 hodinových intervaloch a viac ako 7 dní CRP nad 120
Zároveň ďakujem všetkým lekárom v DFNsP Kramáre za trpezlivosť pri našich možno hlúpych otázkach ktoré pramenili zo strachu o naše dieťa a tiež im ďakujem za profesionálny prístup, za ktorý sa nemusia hanbiť.
