O odmenách a slovenskej povahe

Odmeny, odmeny, odmeny. Každý zamestnanec o nich sníva, každý zamestnávateľ ich veľkoryso a rád rozdáva, keď firma dosahuje kladné hospodárske výsledky. Ale zastupiteľské orgány t.j. poslanci na najrôznejších úrovniach si akosi odmeny môžu schvaľovať sami a neraz nezávisle na tom aké výsledky dosahujú.Netuším, čo sa deje v mysliach našich zástupcov. Ale paradoxom je, že bez ohľadu na politickú príslušnosť, nezávisle na tom, čo tí robili, doteraz nemajú problém pri hlasovaní o odmenách nájsť zhodu. Česť výnimkám. Asi v ich vzácnych hlavách vládne spoločný sebaklam, prečo by oni, ktorí sú zástupcami ľudu, nemohli mať odmeny, veď tu i tam počujú ako ten a ten manažér v nadnárodnej spoločnosti berie na Vianoce mimo platu 100 000 navyše, a veď aj riaditelia v štátom ovládaných akciovkách majú často odmeny a nie malé. Naši volení zástupcovia však radi zabúdajú, že tieto odmeny sú vždy vyplácané zo zisku daných spoločností. A odmeny parlamentov od najmenšej dediny cez VÚC až po celoštátnu úroveň sú platené z našich daní.A keďže si odmeny schvaľujú veľmi radi, tak potom nie je ani na reguláciu tých potokov a nielen to. Nepresvedčí ma ani argument o ich ťažkej práci, ktorá začína ráno o 6:00 a končí o 22:00 hodine večer. Najhoršia na tom všetkom je predstava, že akokoľvek človek volí, výsledok je až na pár výnimiek rovnaký. A nepomôže ani to, že voliť nepôjdem, lebo vždy bude niekto, kto voliť bude. Niekedy mi to pripadá ako v tom známom vtipe :“ ...ráno prišiel horár a všetkých ich vyhnal z lesa“ , akurát čakám, kedy príde ten horár a konečne ich vyženie z lesa. Taký však neexistuje a ak aj by existoval, rýchlo by sa premenil na Lukašenka. Tak nezostáva nič iné len znova ísť a rozhodnúť, kto si za môj hlas bude schvaľovať odmeny. Alebo by som mal sám sa uchádzať o priazeň voliča s nádejou, že aj tento systém sa dá zmeniť......nuž nakoniec každý ma právo voliť a byť volený.