Čo sa zmení?

Na mítingu som hľadal svojich známych, s ktorými som strávili nie jedno pivo nad zisťovaním, aký je stav tejto spoločnosti a kam asi speje. Veril som, že aj oni budú so mnou konečne môcť prejsť od pivných rečí a vyjadriť svoj občiansky postoj.Až neskôr som sa dozvedel, že dôvod ich neprítomnosti bol tenis, futbal, squashNemôžem povedať, že by bolo ich povinnosťou zúčastniť sa nejakého pochodu a nemyslím si, že ja mám právo súdiť ich za to rozhodnutie. No je akoby typickým postojom nás všetkých. Absolútny nezáujem o to, čo sa deje okolo nás a následné rozčarovanie, keď sa tragédia dotkne ich a ostatní idú na tenis. Predstavte si takúto situáciu: Ak by v piatok vyhrali naši hokejsti nejaký turnaj a dnes o 17:00 by bolo ich privítanie po úspešnom turnaji na námestí určite by bolo niekoľkonásobne plnšie.A tak naším postojom dovoľujeme výpalníkom vydierať podnikateľov, ministrom podnikať, premiérom nechať problém vyhniť, pracovníkom katastrálnych úradov neoprávnene sa obohacovať , „sročkám“ starostových príbuzných vyhrávať všetky tendre, sudcom a správcom konkurznej podstaty robiť z likvidácie firiem výnosný biznis...... A tak sa rozplýva pomaly ale isto nádej na lepšie Slovensko. Pretože, ak mladý človek zaujíma takýto postoj k tomuto problému dnes, je málo pravdepodobné, že keď sa stane sudcom, policajtom, politikom, podnikateľom bude mať odvahu robiť odvážne rozhodnutia.A tak nie 20 rokov, ale možno ani nie tých 40 biblických rokov bude stačiť na zmenu slovenskej spoločnosti. K samotnému mítingu nemám veľa výhrad, akurát mi prekážalo, že začiatok museli odložiť kvôli novinárom, ktorý tak aktívne fotografovali politikov až ich bola plná nie veľmi veľká tribúna., a koniec mítingu, inak pokojného, narušil príslušník Antify, ktorý vyzýval k násilnej pomste za smrť Daniela.