Zase sme boli poslední

V čase, keď v médiách prebehlo pripomínanie si predvlaňajšieho cunami som si nemohol nevšimnúť správ o tom ako sa na Slovensku vyzbieralo ďaleko menej peňazí ako všade inde na svete. V tej súvislosti sa znova objavila nekonečná sebabičujúca schopnosť slovenských médií a snaha spochybniť Slovensko ako rovnocenný národ v tomto priestore.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

A žiaľ, niekedy sa nemôžem ubrániť dojmu, že tento pocit je viac menej kolektívny.A tak v našom povedomí stále živíme mýtus menejcenného národa, ktorý v 9. storočí neubránil svoje územie pred nájazdom maďarských kmeňov aj keď to neboli Slováci, čo prehrali ak môžeme o prehre vôbec hovoriť, či 1000 ročnej porobe v Uhorskom štáte, kde sme akože hrali druhé husle, tak ako potom sme hrali druhé husle v Československej republike, pred aj po vojne, či nie veľmi úspešné povstanie a potom skoro zmeškanie integrácie do NATO či EU. A tak sa znehodnocujú všetky tie dobré skutky, ktoré tu boli vykonané. Mojou odpoveďou je citát z biblie: „Keď dávate almužnu, tak nech vaša pravá ruka nevie čo robí ľavá.“A myslím si, že by sme mali konečne vystúpiť z tohto stiesňujúceho sebaobviňovania a nekonečného prirovnávania sa s okolím, špeciálne s Čechmi a hľadať to dobré a jedinečné, čo je v nás. Niekedy je primeraná kritika na mieste, hlavne v prípadoch, ktoré krajinu niekam posúvajú, a to súťaž o to, kto najviac vyzbiera na obete nešťastí určite nieje.