Ako sa hľadá muzikant do kapely

Prvý "odídený" bol dosť slabý sólový gitarista takže náhradu sme zohnali bleskovo. Proste vyšiel prvý tip z radov kamarátov. Aj keď sa neskôr ukázalo, že to nebolo úplne ono a po dvoch rokoch sme hľadali gitaristu znova, spôsob bol rovnaký a znova sa to podarilo zvládnuť dosť rýchlo. Ale keď po 10 rokoch hrania odišiel bubeník tak to nebola žiadna sranda ani rýchlovka nájsť náhradu. Gitaristov sú milióny ale bubeníkov ako šafranu. Kamarátske zdroje zlyhali. Jeden kamarát dohodil známeho svojho známeho. Prišiel chalan metalista s dvojšlapkou, zahral nejakú klepanicu a tváril sa sebavedome. Keď sme si skúsili zahrať niečo pomalšie spľasol ako bublina. Tri mesiace sme neboli schopní nikoho nájsť. Už to vyzeralo veľmi zle, odišiel aj sólový gitarista a zostali sme len basa/spev, gitara/spev. Každého som otravoval, všade, na koncertoch, v krčmách, kine. Vrátil sa nám jeden zo skorších gitaristov ale bubenista nič. Až sa mi nakoniec ozval jeden náš fanúšik, že má pre nás bubeníka. Bol to mladučký chalan, o 8 rokov mladší od nás, ale v momente sme si sadli do noty a zrazu to vyzeralo všetko ináč. Rozbehli sme sa, začali sme robiť energickejšiu muziku, poskakovali sme si v skúšobni, proste idylka. Lenže od prvej skúšky k riadnemu zladeniu to trvalo 2 roky. A potom začal haprovať basák. Vedel som že to bude ťažké ale nič sa nedalo robiť. Tak sme sa dohodli že to zabalí a my ideme zasa hľadať náhradu na kľúčový post v kapele. Tentokrát už došlo aj na inzeráty. Postupne sa k nám do skúšobne prišli pozrieť štyria basáci. Prví dvaja po jednej skúške zhodnotili, že nemajú čas. Tretí sa po jednej skúške rozhodol, že končí s hraním. Posledný bol taký slabučký, že druhá skúška nemala zmysel. Medzitým sme pribralil nového gitaristu, ktorý fantasticky zapadol hneď na prvej skúške. Ale až po 6 mesiacoch a až na piaty pokus sme natrafili na basáka, s ktorým sme si sadli a tiež okamžite. Je to sranda aké je to jednoduché. Hranie v kapele je veľmi podobné vzťahu medzi mužom a ženou. Neexistujú nejaké dlhodobé kompromisy. Buď to funguje hneď alebo nikdy. A vôbec netreba rozmýšľať nad tým či áno alebo nie. Keď to funguje tak to musia cítiť všetci. Hudba je síce univerzálny jazyk, ale nie všetci sa chcú rozprávať o tom istom. Treba hľadať spoločnú reč, oplatí sa to.