Opúšťame Financial District. Tá jazda môže byť kapitolou sama osebe. Plyn- brzda- plyn- brzda... autá medzi sebou nervózne kľučkujú, obiehajú sa v tesnej blízkosti ako autodrómy a nepretržite na seba trúbia. Každý voľný meter pred sebou využijú na prudký rozjazd, aby hneď vzápätí mohli zase zabrzdiť. Niekoľkokrát máme takmer na mále. Keď napokon vystupujeme, nad nami sa týči Empire State Building a okolo hlavného vchodu sa kopia davy turistov. Nejaký chlapík sa nám snaží predať akýsi predražený balíček s expresným vstupom. Asi po dvoch hodinách čakania sa aj my dočkáme svojho výťahu. Tu hore fúka akýsi zvláštny vietor a zvuky mesta sa podivne vznášajú nahor, odrážajúc sa od všetkých okolitých budov. Celá scenéria pôsobí takmer neskutočným dojmom. Dole sa odvšadiaľ roja žlté taxíky a väčšinou prevyšujú zbytok premávky.
Po návrate do reality ideme na drink a Nachos s avokádovým guacamoli a potom smerujeme na zaľudnené Time Square plnom svietiacich a blikajúcich reklám. Už je tma, azda ten najsprávnejší čas. Plnými dúškami nasávam neopakovateľnú atmosféru tohto miesta, v ktorom život neprestáva pulzovať ani na sekundu. Všade je toľko ľudí, že miestami vôbec nie je možné napredovať. Uväznení v dave sa posúvame krok po kroku. A rovnakou rýchlosťou postupujeme aj v taxíku smerom do hotela, kvôli dopravnej nehode, ktorá na ten večer odrovnala Midtown Manhattan aj všetky priľahlé ulice...
