Dnes večer odlietame z New Yorku, nákupy teda idú bokom a my sa vydávame smerom k brehu rieky Hudson do Battery Parku. Po dvoch relatívne zamračených, hoci príjemných dňoch, dnes opäť vykuklo slnko a obloha je azúrovomodrá. Po ceste si chcem odfotiť známu sochu býka, ale akákoľvek prístupová cesta je beznádejne zahataná skupinkou fotiacich sa japonských turistov, pričom sám býk je nimi obsypaný od hlavy až po päty. Keď po chvíli čakania pochopím, že na tejto situácii sa nechystá nič zmeniť, ideme radšej ďalej. O sochu slobody je väčší záujem, než by som si dokázala predstaviť. Staviame sa do kilometrového radu rovnykých zvedavcov, ktorý sa od prístavu oblúkovito ako had vinie cez celý park. Hemží sa to tu prevažne všadeprítomnými majiteľmi šikmých očí s farebnými plastovými šiltami proti slnku na hlavách a večne blikajúcimi fotoaparátmi. Po dvoch hodinách je už výletná loďka v dohľadne a o ďaľších pár minút nás unáša smerom od pobrežia. Na palube hodne pofukuje. Všetci sa dvíhajú zo svojich sedadiel, aby si zvečnili mrakodrapy Manhattanu z tejto perspektívy a keď míňame loďku vracajúcu sa naspäť k brehu, ľudia si radostne mávajú. Na ostrove nie je dokopy nič, okrem Sochy slobody a nie najlepšieho, no prosperujúceho fastfoodu. Keď mám pocit, že som si urobila dostatok fotografií zo všetkých uhlov, vraciame sa naspäť. Kým sa znovu ocitáme na brehu Manhattanu, je už temer večer.
Ťahá ma to naspäť do mesta. Môj dojem z ostrovného fastfoodu sa mi potvrdil, len čo v taxíku dostanem urgentné kŕče. Vyskakujeme ešte pred cieľovou stanicou a utekáme hľadať najbližšiu toaletu. Potom sa pešo presúvame smerom na Time Square a odtiaľ ďalej na 5.th Avenue. Nerozhodne prešľapujem pred výkladom Louis Vuitton a rozmýšľam, ako by som sformulovala svoju obchodnú ponuku, nad ktorou som dnes pol dňa špekulovala. Chcem vymeniť Vuittonku za pár hviezdičiek na Havaji. Ale beda! Je nedeľa sedem hodín večer. V zámke šťukne kľúč a moja vidina sa rozplynie ako mydlová bublina. Sklamaná viním nepodarený hamburger, ktorý spôsobil to nemilé zdržanie a s pocitom veľkej ľútosti prikyvujem, že je čas pobrať sa na letisko. Z New Yorku si nič nenesiem...
