Keďže nie som lekár, nie je mojou úlohou rozpísať sa o význame mlieka pre ľudský organizmus. Rovnako mi neprináleží mudrovať do chémie a uviesť sem obsah živín nachádzajúcich sa v mlieku, akoby som práve urobila chemickú analýzu. Všetky informácie tohto typu nie je problém nájsť kdekoľvek na webe. V každom prípade som však striktný zástanca konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov a zároveň nespokojný spotrebiteľ, ktorý sa z času na čas po otvorení krabice mlieka poriadne rozčúli nad tou "nechutnou žbrndou", ktorú nám podsúvajú na regáloch v obchodoch. O nízkotučnom "mlieku" je vôbec zbytočné aj uvažovať, polotučné mlieko by väčšmi vystihoval názov "polovodnaté" a jedine v tých plnotučných (aj to nie vo všetkých) badať akú-takú pripomienku chuti niečoho mliečneho. Pitie mlieka považujem za tak prirodzené, akože sme na mlieku odrástli ako všetky cicavce. V prvých mesiacoch života je to predsa jediná živina podmieňujúca telesný i mentálny vývin jedinca. Počas rastu a obdobia dospievania sa stáva nevyhnutnou súčasťou stravy, ale i v dospelosti stále zastáva nesmierne dôležitý prvok v našom jedálničku. Nie je prioritou riešiť, či sa jedná o materské, kravské alebo kozie mlieko. Dôležitý je princíp mlieka. No nie hocijakého!
Tam, kde výrobcovia uberú kvalitu, snažia sa čarovať so slovami. Iluzionisti sú báječní! Napríklad také mlieko s prímením "horské" priam núka predstavu ručne nadojeného čerstvého mliečka v plechovej kanvičke niekde na spanilej lúke pod Tatrami, kde sa v objatí prírody na zelených pastvinách pokojne pasie stádo kraviek... Ach, ako veľmi vzdialené od reality... Takisto sa už dlhšie snažím prísť na kĺb tomu záhadnému spôsobu, ktorým mlieko Rajo "spája rodinu". Ale znie to predsa tak družne... Dokonca zachádzajú ešte ďalej a snažia sa nám pripomenúť, prečo kupujeme ich výrobky, takýmto nevtieravým spôsobom: (Citujem): "V našom obale nájdete stále to kvalitné mlieko Rajo, ktoré si kupujete pre jeho charakteristickú čerstvú chuť." Ďakujem za upozornenie, ale ušlo to mojej pozornosti... "Čím je teda pasterizované mlieko Rajo iné ako ostatné?" Nuž,vôbec ničím. Tiež by som sa mohla rozpísať o nízkotučných syroch, ktoré chutia ako plátky umelej hmoty, o riedkych jogurtoch, ktoré sú nehodné svojho mena, o tom, kam sa podela pravá bryndza...
Kto si teda osobuje právo rozhodovať o tom, čo budeme piť a jesť, aké množstvo výživy a vitamínov smieme prijať v potrave, ktorú nám ako dobytku podsunú po tom, čo ich výrobky pošle na trh skorumpovaná inšpekcia? Kto si vôbec osobuje právo regulovať kvalitu surovín, za ktoré platíme MY?! Vari to nikomu nevadí? Čo všetko je ešte súčasť plánu? Ale ak naozaj veľmi, veľmi chcete žiť zdravo, zaplaťte si za to. A zaplaťte si za to poriadne! Kedysi bolo všetko prirodzene bio a všetko bolo lacné. Dnes je všetko nezdravé a drahé. Zato predaj bio potravín sa ukázal ako nová zaujímavá finančná príležitosť. Hojnosť v hypermarketoch s nadmernou rozlohou ostro kontrastuje s dusnom z čias komunizmu, na ktoré pamätá väčšina, a veľkoryso sa nechá menovať "sloboda". I to je však z tohto pohľadu len klam. Mať možnosť si vybrať medzi nekvalitným, nekvalitným a do tretice nekvalitným nie je prejav slobody ale regulovaného otroctva dva krát namiereného voči ľuďom- prvý krát na ich peňaženky a sekundárne na ich zdravie.
Všimla som si, že globálne pretrváva určitý trend: je na trhu niečo dobré? Poďme vymyslieť, ako znížiť náklady a zvýšiť prijmy. Znižovanie kvality je, zdá sa, jediná forma poctivej práce, ktorá v potravinárskom priemysle prekvitá. A tak som mnohé veci, čo som kedysi mala rada, prestala kupovať. Pretože ich, ako sa hovorí, jednoducho "zopsuli". Ako príklad uvediem jednu cukrárničku v Liptovskom Mikuláši, ktorú sme ako rodina veľmi obľubovali a vždy, keď sme si to z Bratislavy namierili hore na čerstvý vzduch, sme sa tam opakovane zastavili. Také obyčajné, jednoduché miesto, volá sa Veronika. Býval tam veľký výber chutných zákuskov, no hlavne ich tvarohových, smotanových a jogurtových tortičiek sme sa nevedeli nabažiť a vždy sme si hojne nakúpili aj so sebou. Tento rok sme tam však boli naposledy. Po tvarohu či smotane ani stopy. Namiesto toho boli všetky zákusky naplnené identickým teplým penovým krémom neidentifikovateľného pôvodu a nijakej chuti. Miesto toho, aby niekomu záležalo na udržaní svojho dobrého mena, s vidinou väčších ziskov zapredá svoju povesť nekvalite a hnusu. Už nikdy tam neprídeme. Aj keď to túto cukrárničku nijako nezruinuje a naďalej si bude predávať svoje "spotvorené" zákusky.
P.S. Ak máte chuť na naozaj dobrý jogurt, kúpte si Cavaliera od Olmy:)
