Kedˇ som písala tento maturitný sloh,ešte som netušila, že o dva mesiace zakotvím práve na blog.sme.sk. Napriek tomu chcem však text zachovať v pôvodnej podobe. Preto verím, že redakcia SME pochopí, že mierna dávka uštipačnosti, namierená aj na jej adresu a parafrázovanie reklamných hesiel, nie je myslené ako útok na ich výrobnú a reklamnú činnosť , ale ako jeden zo spôsobov použitých v tejto práci na dosiahnutie celistvosti myšlienky, pomocou ktorej chcem vyjadriť svoj názor na Konfuciov citát.
Knihy sú opäť v móde! Kúpte si nové vydania najkrajších románov, ktoré exkluzívne pre vás pripravilo SME! dostanete v novinových stánkoch za najlepšie ceny!
Množstvo reklamy nás na každom kroku upozorňuje na všetky možné spôsoby, ako znížiť váhu našich peňaženiek, a non-stop bombarduje prílivom akcií a výhod, ktoré zaručene nesmieme ignorovať, ak chceme zostať vždy a všade "in". A ak sme už náhodou vykúpili všetky novinky v parfumérii, doma v skrini nám visí nová kolekcia od Manga a aj všetok akciový tovar vrátane CD a DVD sa až podozrivo rýchlo vytratil z obchodov, je tu ešte posledný tromf obchodníkov-psychológov:knihy! Urobiť módu z kníh ja predsa fantastický nápad! (Navyše po tom, čo nedávno naše spravodajstvo zaplavili správy o vynáleze elektronického papiera, treba predsa ešte rýchlo vyryžovať majland a z držiteľov klasických kníh urobiť "fajnšmekrov", no nie?) A kto by nechcel mať doma bestsellery Dana Browna, či originál trilógie Pána prsteňov? Astronomické sumy, samozrejme, poukazujú na vysokú hodnotu ružomberskych produktov a tlačiarenskej farby. Takže, milé dámy, naskočiť do vašich najkomfortnejších čižmičiek značky Valentino a hybaj do kníhkupectva! Ale pozor-len do vypreania zásob!
Ja si myslím, že takáto predstava propagácie kníh je celkom absurdná! Nie je možné dívať sa na ne z pohľadu tejto komerčnej doby. Veď knihy predsa vždy boli v móde! ( Aby som sa vyjadrila rečou 21. storočia) Teda aspoň pre mňa... Plná knižnica často poukazuje len na solventnosť jej majiteľa, namiesto toho, aby bola obrazom jeho bohatého vnútorného života. Koľké tituly iba zdobia nové "ikeácke" poličky a koľké svedčia o našom rozhľade?
Milujem knihy! Viac než video či DVD. Millujem ich originalitu, ktorou ďaleko prevyšujú lacné, tuctové scény vo filmoch tvorených, takpovediac, podľa šablóny. A milujem ich od detstva, pretože verím, že do každej jednej knihy autor vložil kus samého seba-svoje vyžarovanie i svoju spiritualitu, ktorá čaká na čitateľa, aby s ním mohla rezonovať. Som šťastná, že som vyrastala s knihou v ruke a môžem povedať, že ľutujem deti, ktoré sa, hlavne vinou svojich rodičov, o tieto zážitky ukracujú.
Zdá sa mi úžasné, že spleť písmenok dokáže niesť atmosféru v neporušenom stave až k adresátovi. Či je to zadúšajúci žiaľ, tvrdá ironizácia, ale aj bezprostredná radosť...A nepotrebujeme oči na to, aby sme videli kohosi skrivenú tvár bolesťou, ani uši, aby sme počuli čísi zvonivý smiech. Stačí nám duša. Tajomné, neprebádané duchovno. A potom už len otvoriť knihu -a film sa začína...
Naposledy som si to uvedomila len celkom nedávno, keď som už asi po tretí krát v živote čítala brožované vydanie Malého princa od Antoine de Saint-Exupéryho. "Odkiaľ pochádzam? Zo svojho detstva..." -výrok, ktorý oslovil nielen mňa... No až teraz sa mi podarilo preniknúť do samej podstaty autorovej výpovede. Áno, väčšina vecí si vyžaduje čas. Nikdy predtým sa mi pri čítaní tohto skvostu netlačili slzy do očí... Nechápala som ho. Nechápala som Malého princa. Až dnes... Hlboko ma dojal. Áno, dojal ma, zapôsobil na mňa, vzrušil ma... Ale zmenil ma? Nie, nezmenil... Nemá tú moc. Je príliš filozofický, príliš bezbranný, príliš dobrý... A to rozhodne neletí. Predsa silnejší vyhráva! Ešte chvíľu bojuje, ešte niekoľko minút zápasí a so slzami v očiach sa snaží presadiť svoje drobné ego...
Ale je to beznádejné! S obrovským hlukom sa na jeho miesto uvelebí reklama. Potom príde hlasná hudba a veľavýznamne so sebou nesie provokatívne oblečenie. Prifrčí auto naložené časopismi s farebnými obrázkami a ani mobilný telefón sa nedá zahanbiť a, nervózne vyzváňajúc, hrdo ukazuje kalendár plný poznámok a pripomienok najmenej na nasledujúce dva mesiace. Kto by si ešte spomenul na Malého princa a na jeho odkaz?! Kto by sa namáhal niečo meniť (snáď okrem farby vlasov)? Knihy sú vraj síce v móde, ale slúžia asi takému účelu, ako zbierka slnečných okuliarov. A to je náramná škoda!
Po generácie pretrvávajúci odkaz pomaly, ale isto prestáva plniť svoju funkciu. Vo vačšine prípadov je kniha to posledné, čo nám jej autor ešte mohol zanechať a zároveň to posledné, po čom by väčšina ľudí vo voľnej chvíli siahla. Ľudia to už nevedia oceniť. Ťažko hľadať vinníka. Zrejme je to jedna z etáp prirodzeného vývinu ľudstva, predtým, než sa samočinne a prirodzene privedie k zániku. A nebudú už žiadne knihy ani žiadne odkazy.
Knihy nás nikdy nezmenia...
