Len diera v oblakoch mi napovedá,
že tam hore okná otvárajú,
že čerstvý vzduch nám posielajú,
že nádej opúšťa nás posledná...
A mrholenie prezrádza mi zase,
že raz za čas nám dušu očistí.
A čo vlastne púšťame si do mysli?
Samé bezvýznamné hlúpe nezmysly...
A keď blesk z čistého neba zreve,
to nieje beznádejný výkrik v hneve...
Ani boží ukazovák, hrozba -
to láska krikom zobúdza nás zo sna...
Aj v snehovej vločke sa mi ukazuje čosi...
len netreba si všímať cencúle a mráz.
To anjeli medzi ľuďmi poletujú ...
a len blázni bránia sa, keď ich zachraňujú ...
Viem, že slnko opäť zažiari,
veď v tieni dlho žiť sa nedá,
na koži závan safari ...
a čierna myšlienka je zrazu krásna snedá..
... a môžme hodiť debatu ...
pri kávičke - tam v chládku na lehátku ...
... o téme, čo pohľad na realitu zmení,
po ktorej ostávame po stý krát zahojení ...
