Znovu a znovu a zas a stále,
sto nových začiatkov začíname...
Milión prosieb a tisícky sľubov,
nespočet zlyhaní - Pán Boh pri tom!
Zrýchlený tlkot sŕd aj tikot hodín,
zničený domov šťastných rodín!
Zadupať, pošliapať všetko milé.
Načo sú komu šťastné chvíle?
O čo sa snažíme o čom to svedčí?
Všetko sú iba falošné reči...
Od čoho závisí ľudské šťastie?
Neznáme mení sa na nepoznané....
Len ja a ty! A ty a ja! A my a vy a tí z raja....
Sme tí, čo prišli a tí čo idú, dúfajú, veria, že do neba prídu...
Len ja a ty sme zrazu svoji... Strielaj, ber, súď - to je syndróm doby...
Len ja a ty a tí dvaja z raja! Načo si prišiel - čo nás to spája????
Znovu a znovu a zas a stále,
veliké zmenšíme na menšie a malé...
Milión prosieb a modlitby svätých,
za tých, čo úplne zaslepil prepych...
Zrýchlený život a stopnutie hodín
Už nie je čas, ber aj to, čo škodí...
Úlohou mocných tejto doby (je)
potupiť nevinných, múdrych a dobrých.
Neber si život, neber si nič.
Vydrž a ver, že láska je kríž!
O čo sa snažíme? O čo tu ide?
Či chceme - nechceme, pre Svetlo žime...
Len ja a ty! A ty a ja! A my a vy a tí z raja....
Sme tí, čo prišli a tí čo idú, akoby náhodou do neba prídu...
Len ja a ty sme zrazu noví... Nestrielaj, nesúď, nebuď syndróm doby...
Len ja a ty a tí dvaja z raja! To, že si prišiel - to nás spája.
