V siluetách našich životov okolo zrkadlí sa láska.
To trošku prší v mojej duši.
Na križovatke rozhodnutí, kým zatiahne sa naozaj
a úplne sa nerozprší
pristúp iba kúsok bližšie.
Pristúp a do snov mi niečo hraj ...
Skúpim všetky kvapky dažďa, čo lásku iba zrkadlia,
nech chvíľu len tak mrholí.
Nech dobehneme do chrámu, kým svätec padne na kolená
a ruky k prosbám zalomí.
Ty pristúp iba malý kúsok bližšie,
pristúp a tíško k tej modlitbe mu hraj ...
Tak, ako na špirále osudu, naozaj znovu tu si.
Mnou čosi kýva hore-dolu.
Neviem a nerozumiem ničomu, iba prosím
nech ďalej hojdáme sa spolu ...
ak padnem, tak lietajme spolu ...
Už nejde otáčať sa proti vetru, keď vedľa zrkadlí sa láska
... už prší.
My obaja sme premoknutí... Ten svätý pomodlil sa za nás
Kým ty bozkami ma sušíš
príliš, príliš blízko už si...
a na organ nám hrá madona.
Tak ako na špirále osudu - ty stále tu si.
Mnou čosi kýva hore-dolu, ničomu nerozumiem, iba prosím ...
Spasí ma iba svetlo osudu - prejsť týmto musí.
Všetko sa kýva hore-dolu-hore-dolu, sama sa neudržím, tak ťa prosím,
stúpajme na špirále osudu, drží ma s tebou čosi!
Neviem a nerozumiem ničomu - iba prosím ...
