Cesta do Mai Chau bola, musím uznať, dosť náročná. Je to zhruba 140km od Hanoi, ale cesty a doprava vo Vietname je fakt katastrofa. Mai Chau Lodge je príjemná chata s asi 16timi izbami. Nachádza sa pri jazierku, medzi ryžovými poliami, a cez cestu je neuveriteľná jaskyňa.
Mai Chau Lodge - výhľad zo vstupu do jaskyne.
Špeciálny samostatný apartmán Mai Chau Lodge na jazere.
Celý víkend sme mali k dispozícii sprievodcu. Urobili sme si výlet na bicykloch. Malo to byť 8 km, ale po 2 hodinách bicyklovania nám slečna povedala, že "už len 8 kilometrov". Sprievodkyňa dostala defekt, tak čas, kým sme čakali na nový bicykel, sme strávili u jej tety v "stilt house" - dom na pilieroch. Naša sprievodkyňa bola z White Thai menšiny. Teta bola príjemná, pohostila nás mandarinkami. Neskôr sa zbehla celá dedina, aby si z blízka obzrela biele tváre...
Takto vyzeral tetin dom zvonku.
Jeden večer bolo pripravené tanečné predstavenie. Musím uznať, bolo to naozaj neuveriteľné. Na prvý pohľad sa zdalo, že sa dievčatá ledva hýbu, ale zdanie klame. Pohyby boli dosť náročné.
Po tancovačke sa pilo ryžove víno cez nejaké konáriky - ani neviem, čo to bolo.
Toto boli hudobníci. Jeden hral na akordeón, a bolo to neuveriteľné.
Takýto výhľad sme mali z cestičky pri Mai Chau Lodge.
V jazierkách okolo boli krásne lekná.
Práca na ryžových poliach. To malé dievča má 10 rokov. Hmm, nie každý má ľahký život...
Že vraj, ako povedala naša sprievodkyňa, starí ľudia sa v "dôchodkovom veku" presťahujú do takýchto malých opustených domčekov, a pestujú si zeleninku, a takto si žijú tak dlho, ako sa im len dá.
Oddych na ryžovom poli.
Pre nás nepredstaviteľné... Nie som si istá, či by sme takýto život zvládli...
Typický dom White Thai menšiny - na pilieroch.
Krásne lekná.
A toto bola chalúpka, kde sa ráno cvičí joga. Mali sme smolu, počas nášho pobytu sa joga necvičila, ale viem si predstaviť, že to musí byť úžasné. Ja som začala s jogou a tá si ma hneď získala. Odporúčam všetkým.
Mai Chau Lodge - pohľad na reštauráciu.
A aby sme nezabudli, že bol čas vianočný...
Z balkóna sme videli, čo budeme mať na obed...
Tržnica.
Flower H'mong ľudia...
Bezpečnosť nadovšetko. Flower H'mong v prilbe.
Nové spotrebiteľské balenie - prasiatko v slamenej klietke. Sprievodkyňa nám povedala, že niektorí ľudia si kúpia takéto prasiatká a potom ich pustia do voľnej prírody.
Flower H'mong predáva látky.
O látky bol záujem, a na naše milé prekvapenie, o nás nikto záujem nemal. Nikto si nás nevšímal a nikto nám nič nenúkal a nechcel predať. Bola to príjemnmá zmena po Sape a Hanoi.
H'mong žena v náušniciach. Táto bola asi chudobná, v každom uchu mala len jedu náušnicu. Obyčajne majú aj 5 náušnic v každej ušnej dierke.
Flower H'mong počíta tržbu. Tak takto sa to robí, a nie registračné pokladnice.
Mai Chau je zaujímavé tým, že ľudia chodia oblečení v tradičných krojoch bez toho, že by sa snažili byť atrakciou a získať peniaze od turistov. Totiž, Duncan a ja sme tam boli jediní turisti.
No a toto je lekáreň. A my sa sťažujeme na naše zdravotníctvo? U nás je zdravotníctvo úplný luxus, hlavne, keď je takmer zadarmo!
Duncan a dve H'mong ženy.
H'mong sa vracajú späť do dediny.
