Zvoní mi telefón, ozve sa kamarát Peter s otázkou, či by som nemohol pre neho prísť do Prievidze, lebo sa mu podarilo stratiť peňaženku a na cestu späť nemá proste peniaze. Vravím, že áno ale až po pracovnej dobe, čo bolo asi za 3 hodiny. Vraj to už je neskoro, lebo on potrebuje byť súrne a rýchlo doma. Tak skonštatoval, že ide skúsiť niekoho iného a ak sa to nepodarí, ešte mi zavolá. Po položení slúchadla som nad tým uvažoval a v duchu ľutoval Petra.Keď tu zrazu dostal som nápad. Možno vám to v podobných prípadoch pomôže, tak čítajte ďalej.
Zavolal som Petrovi a pýtam sa, či tam mal aj platobnú kartu. Samozrejme, že mal. Ďalšia otázka, či bola s PINom. Tak to už bolo lepšie, bola a vraj ho tam nemal ani poznačené. Tak počúvaj, vravím mu. Pôjdeš do pobočky banky (viem, že má tu istú banku ako ja) a nájdi tam nejakú mladšiu, keď nebude aj staršiu baba a proste jej vysvetli , čo sa stalo a či by som ja nemohol poslať peniaze na jej konto, zamestnanec banky má určite konto u svojho zamestnávateľa. A ak áno, len mi zavoláj číslo účtu kde to poslať, ja to tam pošlem a za pár sekúnd máš peniaze na cestu domov v ruke. Samozrejme nahlás aj stratu karty. Všetko prebehlo podľa plánu a Peter bol naozaj happy a hlavne doma, keď potreboval. Na druhý deň mi peniaze vrátil a ešte aj kúpil čokoládu (lebo tú mám hrozne rád). Tak ak sa do podobnej situácie dostanete, skúste opísaný postup realizovať vo vašej banke.
No a nakoniec by som sa chcel poďakovať nemenovanej pracovníčke, nemenovanej banky v Prievidzi.
Veľmi pekne ďakujem aj za Petra (zo Žiliny).
