Písať o tom ako pán predseda vlády ešte pred necelým rokom vyhlasoval, že Slovensko kríza obíde, nemá asi zmysel. Dobre vieme , že neobišla a pravdepodobne každému z nás je jasný pojem globálna ekonomika. Ale nášmu premiérovi evidentne ešte stále na stole leží kniha o centrálnom plánovaní a socialistická ekonomika v praxi, a je viac ako pravdepodobné, že podobný ak nie lepší efekt by mala príručka mladých svišťov.
„Hókus-pókus“ po volebnom víťazstve nevyšiel a Európskemu tigrovi sa podlomili nohy. V slovníku nášho premiéra za to môžu : imperialisti, opozícia, kríza, jar, leto, jeseň, zima a Mikloš.
A tak prvým opatrením bolo neprijať žiadny návrh od opozície aj keby bol akokoľvek dobrý. Sen o nižšom daňovom zaťažení sa rozplynul a na rad sa dostali experimenty.
Šrotovné - nástroj ako dobre pokriviť trh, ako pozitívne diskriminovať určitú skupinu priemyslu, ako za peniaze nás všetkých, uľahčiť cestu k novému autu ďalšej skupine vyvolených.
Otázky do diskusie, na ktoré je myslím niekoľko odpovedí.
1. Ako k tomu príde človek ktorý si kúpil auto pred nedávnom?
Asi mal dosť financií a tak bude vhodné zaviesť progresívnu daň.
2. Ako k tomu prídu ostatní výrobcovia?
Nech začnú vyrábať autá, lebo na bicykel, čiapku, rukavice, práčku, krém na topánky a čučoriedkový džem, šrotovné nie je.
3. Ako k tomu prídu ostatní predajcovia?
Nech začnú predávať autá, lebo na mrazené knedle, lopaty, hojdacie kreslo, toaletné mydlo, skrinku na topánky a sušenú petržlenovú vňať, šrotovné nie je.
Je síce pravdou, že automobilový priemysel našu ekonomiku ako tak naštartoval a držal v kondícii posledné roky, ale má preto aj na takéto exkluzívne privilégium nárok?
Šrotovné len jednoducho a rýchlo zošrotuje, fiktívne peniaze uvoľnené vládou, a ostaným len cvaknú zuby na prázdno.
