Písať o tom čo, ako a prečo sa stalo, myslím, že nemá zmysel. Kto nevie, čo to je 17.november, použite google a nečítajte ďalej.
Skúsme si odpovedať ale na otázku: "ako by sa to vyvíjalo keby, 17.november neprišiel?". Najjednoduchšia odpoveď je :"tak by prišiel 12.januar, 8.april, 30 august alebo akýkoľvek iný deň možno aj 31.február". V krajine to aj preto, že nastal takzvaný perestrojkový proces, vrelo a ľudia sa cítili viac slobodní ako v 50-tich rokoch a tak aj po otvorení si "huby na špacír", napríklad na schôdzi závodného výboru už ani neviem čoho, nenastala perzekúcia a človek sa tak povediac stal hrdinom a disidentom. Sám som to zažil na hodine občianskej náuky, keď som učiteľovi pokladal na tú dobu dosť nevhodné otázky. Ukončenie budovania socializmu bolo proste u konca. Štát nad tým akosi strácal kontrolu tak ako to bolo v Maďarsku, v Poľsku a vo východnom Nemecku. Ekonomika Československa mlela z posledného a tvrdší režim nepriamo nedovolili bratia zo Sovietskeho zväzu. Paralelne však bola spustená kontroverzná činnosť ŠTB podporovaná pravdepodobne KGB, takže aj vedenie štátu nemalo prehľad o tom čo sa deje na druhom fronte. Aj napriek tomu prelomu stačila len mala iskra a systém sa rozsypal. Pravdepodobne tomu pomohli aj politické špičky, no v konečnom dôsledku to vyzeralo ako vôľa ľudu. A ľudia boli šťastní, že sa im niečo podarilo a revolúcia sa stala nežnou a najviac to vyhovovalo tým, čo sa potrebovali v tichosti vypariť a o niekoľko málo rokov uskutočniť svoj comeback a ako tak pozerám na Slovensku im táto stratégia vyšla.
Nech to bolo akokoľvek, 17.November si pripomeniem každoročne vždy a rád. Zima, sviečky, budajovka, utvorený koridor, zväzok kľúčov, trikolóra, živé diskusie ale hlavne spoznanie zamlčanej minulosti, sú pre mňa dnes, krásnou a nostalgickou spomienkou.
