Kapela, o ktorej sa už od osemdesiatych rokov dá hovoriť, že patrí medzi hudobné kulty, na bratislavskom koncerte odohrala asi 20 skladieb z nového ale aj najstaršieho albumu Speak and Spell.
Vystúpenie depešákov môžem hodnotiť ako veľmi kvalitné. Jednoduchý stage s dobre vyváženými osvetľovacími a projekčnými prvkami bol viac ako dobrý. Jediné čo môže fanúšikov, z ktorých poniektorí čakali na svoje hviezdy viac ako päť hodín, mrzieť je že pridali iba tri skladby. To sa však už takmer päťdesiatnikom nedá vyčítať.
Čo sa však koncertu dá vyčítať bola jeho organizačná časť. Organizátori nezvládli viacero detailov, ktoré kazia dojem z koncertu.
Až piaty "sekuriťák" nám vedel ukázať ako sa vchádza do sekcie pod pódiom, v ktorom sme mali dojem že sa sem "narvalo" niekoľko násobne viac ľudí než bola jeho kapacita. (nehovoriac o neprehľadnosti, kde vlastne podpódiová zóna začína)
Žetónový systém predaja nápojov (50,- Sk = 1 žetón) zo začiatku vyzeral rozumne, ale ak si človek uvedomí, že najlacnejší nápoj stál 50,- Sk, človek si mohol vybrať len jeden druh piva, ktorý nie je zrovna na Slovensku moc obľúbený, pár druhov nealko nápojov a pár druhov "tvrdého", ktoré stáli min. 100,- Sk, tak mi celý tento sytém pripadá ako okrádanie fanúšikov. Na štadión si totiž nikto nemohol priniesť svoje nápoje - zaplať drahý lístok a zaplať aj drahé pitie. Bezpečnostné opatrenie nevydávať na 1/2 l nealko fľašky vrchnáky vyznieva ako výsmech zdravému rozumu. Ak by niekto naozaj chcel hodiť fľašku na pódium, tak si už spôsob určite nájde. (hlavne keď sa ochranke nedarilo elemininovať ani to, aby si tam poniektorí doniesli napr. svetlice.)
"Buzerácia sekuriťákov" je už nekonečný príbeh slovenských koncertov. Človek sa vďaka nim často na koncertoch cíti ako vo väzení, kde nemôže nič robiť, než v príjemnom prostredí kde si užije fajnú hudbu za "pár" stoviek. Na depešákoch sme nemohli sedieť ani hneď vedľa schodov, ktoré viedli do sekcie pod pódiom, aj keď sme tam nikoho neobmedzovali a neohrozovali. Na druhej strane sekuriťáci samozrejme chýbali tam, kde bolo treba - medzi ľudmi, kde často opití agresori znepríjemňovali normálnym ľuďom zábavu.
Vrcholom bolo nezvládnutie východu zo zóny pod pódiom (a možno aj inde) = výstup cez schody, kde sa vytvoril asi 5 tisícový lievik umačkaných, nahnevaných ľudí, pohybujúcich sa rýchlosťou 1 m za 5 minút.
Výčitka, že organizátori nezabezpečili žiadnu verejnú dopravu na a z koncertu + predajňa "suvenírov", kde stálo najlacnejšie tričko 1200,- Sk, pri iných problémoch vyznieva banálne.
Ako jeden z tých, ktorí si kúpili lístok ešte v novembri 2005 za 1900,- Sk môžem organizátorov "vyznamenať" štvorkou. Našťastie tieto chyby kvalitu depešákov aj tak neovplyvnili. Pevne verím, že "letiaca móda" ešte na Slovensku v budúcnosti pristane.
