Keď som sa pozrel na tabuľku Dnes Najčítanejšie, videl som tam na 1. mieste (o deň už nižšie) článok staronového blogera Igora Matoviča. Oveľa viacej ma to prekvapilo než v prípade pisateľa do SME Róberta Fica. Keďže napokon vyšlo, že ide o 20 rokov starý článok. Ocitol som sa v rozpakoch_. Prečo práve on píše na blog médiá, ktoré ho vytrvalo kritizuje ako „problémového“(?) politika a ministra financií.
Veď denník a blog SME (takisto ako iné médiá) ho ešte prv, kým si zasadol za stôl premiéra (21. marca 2 020) a otvoril jeho prázdne zásuvky, kritizovali sústavne, usilovne a všestranne.. Dovtedy ešte žiadneho iného politika (ani Mečiara či Fica) nepostihla taká ničivá vlna kritiky.
Napriek tomu, že práve vznikla svetová pandemická kríza so všetkými dôsledkami. Navyše sa prekvapivo ocitol ako nepripravený zelenáč vo funkcii premiéra. Ale ani kúsok zhovievavosti nedostal, ani nevyhnutný (len relatívny) pokoj obvyklých sto dní, aby sa mohol oboznámiť s novou najvýznamnejšou a najťažšou agendou pre každého politika bez sústavných útokov a stresu. Dostal sa už v prvý deň v úrade do víru dravej rieky pod mediálny tlak
Nech by Igor Matovič robil čokoľvek, vykonal činy zlé či aj dobré, vždy nasledovala kritika. Nespravodlivo ju schytal aj za to, keď v prvej vlne covidu tvrdohlavo, proti temer všetkým z okolia pretláčal veľmi nepopulárne Pellegriniho veľmi prísne a príliš nepopulárne protipandemické opatrenia. Ale tie boli Pellegrinim účelovo cielené a naordinované proti nastupujúcej vláde, ktorá ich na rozdiel od zadávateľa musela plniť. Ak chcela chrániť predovšetkým životy a zabrániť ekonomickému kolapsu.
Kritici razom zabudli, že nie zázrakom sa stalo to, že sme potom dosiahli najmenej strát na životoch aj škôd v hospodárstve v rámci celej EÚ. Hoci naša infraštruktúra (vrátane zdravotníctva) hlboko zaostávala a trvalo zaostáva (vinou vlád nielen Fica) za vyspelými krajinami Európskej únie.
Aj v otázke celoplošného testovania smrteľného vírusu sa v médiách klamalo v tom, že sa len zbytočne premrhali desiatky miliónov eur. Lenže dosiahla by sa inak u nás najmenšia úmrtnosť na počet obyvateľstva či malé škody v ekonomike? Túto realitu dosvedčia z tej doby oficiálne štatistiky. Pamätám si na to dobre, lebo ako jeden z mála publicistov som sa vtedajšieho premiéra v blogoch zastával a pocítil kde – tu aj nejaký kopanec.
Ale Matovič ako premiér vtedy utŕžil nespočetné kopance v médiách. Dokonca od vlastných koaličných partnerov zo SaS aj od pani prezidentky. Na rozdiel od iných kritikov hlava štátu sa mu za svoj omyl (pri hromadnom celoplošnom testovaní výskytu covidu) bezprostredne ospravedlnila na zvolanej tlačovke.
Za svoju nekompromisnú tvrdohlavosť a odhodlanie vzdorovať vtedy v nepredvídateľnom dramatickom čase politickému a sčasti aj odbornému okoliu si vyslúžil len osočovanie. Tieto denne opakujúce sa kritiky v médiách sa však dodnes hlboko zakorenili do podvedomia hláv občanov a sa v nich už natrvalo zahniezdili.
Pričom sa zabudlo na to podstatné – na konečný pozitívny výsledok vo vývoji pandémie. Lenže ten sa dosiahol len vďaka neústupnosti kritizovaného premiéra. Potom však v dynamike ďalších dramatických dní a udalosti zavládlo o vtedy bezdôvodnej kritike I. M. v médiách akési veľké ticho.
Prečo dosť zoširoka toto píšem o nepopulárnom Igorovi Matovičovi? Lebo bolo a nie je všetko pri ňom iba čierne, ako to občanom vymaľovávali(jú) mnohé médiá v rukách korupčných finančných magnátov. No netreba zabúdať, že ide predovšetkým o bývalých „Krstných otcov“, ktorých základ bohatstva pochádza po roku 1989 z tzv. podvodnej kupónovej aj prevažne z kriminálnej Mečiarovej privatizácie štátneho majetku.
Médiá pod dozorom oligarchov za krátky čas vytvorili o ministrovi financií jednostranný a pre občanov len čierny obraz ako tie dávnejšie za vlád Vladimíra Mečiara o Michalovi Kováčovi. Využívajú na to navonok presvedčivé „skutočnosti“ z jeho života. ministra financií. Uvediem aspoň dva príklady.
Často spochybňujú jeho tvrdenie, že je nemajetným politikom, lebo celý svoj majetok previedol na svoju manželku. Áno, je to pravda, ale nedopovedaná a tým skreslená. Lenže to sa stalo v roku 2 010, kým ešte nebol zvolený za poslanca za stranu SaS. Ale čo by malo byť v tomto prípade problematické či podozrivé? Vari Matovič za 12.rokov, čo je v politike, štát v niečom okradol?
A čo sa týka jeho majetnej manželky – podnikateľky, tak sa dajú jej majetkové pomery preveriť, či zásluhou muža niekedy získala výhodnú štátnu zákazku. Uvítal by som, ak by aj iní politici pred vstupom do politiky zvolili podobný postup. V tom prípade by boli celkom jednoduché ich majetkové priznania. Napokon prax dokazuje, že v korupcii viac zlyhávajú práve tí nemajetní politici, hladní po majetku, než tí dostatočne majetní
Príklad druhý. Niektoré médiá opakovane tvrdia, že za pád Radičovej vlády je rovnako zodpovedný poslanec, radový člen SaS a nováčik v politike Matovič ako jeho šéf vládnucej strany Sulík. Azda to myslia vážne a nie účelovo?
Igor Matovič vo vláde Hegera je pre mňa zraniteľnou zárukou, že sa dynamický protikorupčný proces nevykoľají, prípadne nedostane na slepú koľaj. Je tiež podstatnou prekážkou, aby sa nevrátila k moci korupčná mafia, jej podvody, klamstvá a najmä nehorázne beztrestné zlodejstvá v okrádaní štátu a tým aj bežného občana. A vláda Hegera, ktorá by rozbitím poslaneckého klubu OĽaNO určite zanikla, je zasa pevnou zárukou nášho smerovania na Západ, tak ako istota, že vláda s Ficom a Pellegrinim by v záujme svojho zachpovania postupne zmenila Smer I. a II. na Východ k Putinovi aj so všetkými autoritatívnymi „zvyklosťami“.Kremľa.
Zaradenie dvadsať rokov starého Matovičovho článku medzi blogy SME je nevídaným čudom v rozpore aj so samotným štatútom Etického kódexu. Čo tým chcela povedať čitateľom s jeho zverejnením administrácia blogu SME, to vie len sama. Myslím si, že chcela poukázať na to, v čom všetkom je už „miláčik médií“ dnes v rozpore s tým, čo hlásal pred dvoma desaťročiami v inej dobe vývoja, v celkom inej osobnej aj spoločenskej situácii a pomeroch.
Názor na to, čo kedysi radikálne vytýkal Róbertovi Ficovi po ukončení mandátu jeho prvej vlády, a čo sám dnes nezvykne dodržať, je však dnes z vecného hľadiska celkom irelevantné. Veď napríklad Peter Pellegrini, privilegovaný hosť televíznych debát, ktorý dlhodobo vedie vo volebných prieskumoch ako po voľbách nádej záchrany korupčných oligarchov, mení aj dvakrát za deň svoje erupčné vyhlásenia nesfalšovanej pravdy.
Nuž čo, keď je u nás nielen v politike taká zvyková obyčaj, také pravdovravné médiá aj takí vzletne mysliaci veriaci - voliči.. Za socializmu komunistickým médiám občania vôbec neverili o svetlých zajtrajškoch a zmenách, že nám všetkým bude v budúcnosti len blahobytne. Samozrejme, že vždy verne po boku veľkého nášho priateľa, učiteľa a ochrancu mieru v celom svete – mogúčeho Sovietskeho sajúza.
Vraj až tá už naplánovaná, po voľbách nová vláda bude pre nás naozaj „schopná pre všetko“ a konečne aj našou spásou? Údajne má byť aj v pandémii a histórii samostatného Slovenska najlepšia - z najlepších bezosporu.