„Krok, ktorý urobila SaS, je odkazom pre ľudí, že to, čo sa deje vo vláde, je nie normálne...“ „Jediná šanca je povedať, že takto sa vládnuť nedá. Oveľa horším dôsledkom by bolo, keby to SaS neurobila, lebo by tento spôsob vládnutia udobrila. Je neakceptovateľné, ak sa nedodržiavajú zákony, či dohody akéhokoľvek charakteru. V prvom rade ich musia dodržiavať politici.“
Takáto veľmi vážna kritika na Hegerovu vládu odznela v čase najnebezpečnejších kríz (teda nielen tej politickej) v rozhovore Zuzany Kovačič Hanzelovej a ministerky spravodlivosti za SaS. Voči už za „všetko zlo“ v krajine zodpovednej strany OĽaNO a jeho ministra Matoviča. Lepšie a viacej kriticky by to nevedeli vyčariť, a tým im viac škodiť, ani klamári Fico s Pelelgrinim dokopy a pred voľbami.
Pani ministerka akosi rýchlo zabudla, že bola v poslednej Ficovej vláde štátnou tajomníčkou. Prečo vtedy mnohé opakujúce aj súdmi potvrdené korupčné trestné činy Smeru ani raz nekritizovala? Tiež „nedodržiavanie zákonov“ vtedy vôbec nevidela a to tolerovala? Vari až OĽaNO s jej dvomi premiérmi ich nedodržiavali a nedodržiavajú? Azda to postačí len v SME tvrdiť a len všeobecne? A tieto vážne obvinenia na koaličného partnera zo strany ministerky spravodlivosti v ničom nekonkretizovať?
Vari Hegerova protikorupčná vláda dnes rozkráda štát ako „včera“ beztrestne a dlhé roky tie Ficove? Ak by tomu bolo naozaj tak, potom by na porušovaní a „nedodržiavaní zákonov“ vyše dva roky participovala aj vládna SaS(ka). Prečo pani ministerka spravodlivosti toľký čas „o tom“ mlčala a vytiahla to až teraz? Veď to mohol byť aj nejeden trestný čin. Alebo sa mýlim?
V ďalšom z citátov rozhovoru v SME, ktorý odcitujem, by sa mali čitatelia blogu zamyslieť nad samotným tvrdením pani ministerky:
„Nevieme, čo sa stane od 1. septembra. Áno, myslíme si, že Matovič je teraz stelesnením toho zlého v rámci vládnutia s ohľadom na to, ako sa zachoval napríklad aj naposledy pri ochrane zdravia verejných financií. Presadil si svoj nápad pomoci rodinám bez ohľadu na to, čo to bude pre verejné financie znamenať. Signál, že to takto nejde, je dôležitý bez ohľadu na to, čo to prinesie v krátkom čase, pretože kľúčový je najmä dlhodobý efekt. Náš odkaz je, že nejde len o výsledok, že niečo presadíte, ale kľúčová je najmä cesta k výsledku. Nejde ani o to, či ste úspešný, ale či ste sa k nemu dostali čestnou cestou. Bála by som sa, čo bude, ak by sme sa toto neurobili.“
Pani ministerku nepovažujem za naivnú političku, ale veľmi pragmatickú právničku, ktorej vždy ide o výsledok svojho snaženia, čo je práve v politike rozhodujúca aj podstatná vec. Nemyslím si, že šlo o spomínanú „čestnú cestu“, keď zradila voličov Za ľudí, nerešpektovala základný aspekt demokracie (výsledok platných volieb), a prešla „pod strechu“ koaličnej strany SaS. Tým, že si zvolila takúto „čestnú cestu“ konala azda demokraticky, korektne a čestne? Keď vo vláde zmenila pre SaS pomer a počet ministrov o jedného viacej pre ňu a pre stranu Za ľudí o jedného menej. Azda výsledky demokratických volieb ako základný kameň každej demokracie sú na Slovensku a pre dodržiavanie demokratických pravidiel zdrapom papiera?
Ani pán Sulík nekonal principiálne a čestne, keď nedemokraticky, nekorektne a bez volieb sfauloval i podstatne poškodil jemu názorovo najbližšiu stranu v koaličnej štvorici. Keď ochotne (vraj bez lanárenia) prichýlil jej odídencov. Tým naozaj pragmaticky a zároveň len „čestnou cestou“ posilnil svoju SaS(ku) o kreslo ďalšieho ministra a piatich poslancov NR SR. Ale vraj v tomto prípade, hoci SaS konala nekorektne a nečestne voči koaličnému partnerovi, vôbec nejde, že by tým porušila dohody v koalične zmluve, keď lovila priamo v koaličných vodách?
Pani Kolíková si už raz svoju revoltu vo vláde úspešne vyskúšala. Keď mala ako ministerka svoj aktívny podiel na potopení prvej vlády Matoviča. Nemám trpezlivosť hrabať sa v archíve týždenníka Plus sedem dní, čo presne v rozhovore časopisu zdôrazňovala, ale viem, ako v ňom vtedy presvedčivo a s úspechom obhajovala vtedajšieho premiéra Igora Matoviča.
V tom čase dôrazne a múdro reagovala na jednostranne a zaujato formulované otázky redaktora voči dnes už vraj „najhoršiemu škodcovi krajiny“, než bol napríklad Fico a jeho korupční kumpáni. Z jej obhajoby som si zapamätal práve to, že tvrdila, že vzťahy so šéfom vlády sú korektné, nekonfliktné a že sa sním dobre spolupracuje. Podobné pozitívum na Matoviča som čítal aj od iných ľudí, ktorí s ním prišli do pracovného kontaktu. Naposledy to povedal v rozhovore pre Sme nový generálny riaditeľ RTVS Machaj.
Ani som sa nečudoval, že v dávnom rozhovore časopisu Plus sedem dní redaktor kládol ministerke len účelové otázky, na ktoré odpoveď ministerky by mohla byť prospešná Smeru a jeho hromadne už zatýkaných korupčníkov. Pretože vtedy (neviem či aj dnes) vlastnila tento týždenník Penta a jeho spoluvlastníkom bol korupčne vraj „nevinne stíhaný“, a len generálnym prokurátorom „omilostený od viny“ (nie však súdom) vtedy hlavný spolumajiteľ Penty pán Haščák.
Ťažko predpovedať, čo ešte môže prezradiť na viacerých kriminálnikov na slobode nebezpečná Gorila. Za predpokladu, ak predčasne nepadne aj zásluhou ultimát SaS(ky) Hegerova vláda. Táto megakauza je znova akosi dlho izolovaná nečinnosťou trestných orgánov.
V rozhovore SME redaktorka položila pani Kolíkovej okrem iných zaujímavých otázok aj túto vecnú a podstatnú otázku pre ďalší vývoj Slovenska. Práve v oblasti zahraničnej politiky:
„Ďalším vaším ministrom je Ivan Korčok, ktorý je jasne prozápadne orientovaným ministrom zahraničia aj v otázke vojny na Ukrajine. Nie je ultimátum SaS príliš veľkým rizikom v podstatných témach, akými sú napríklad súdna mapa alebo zahraničnopolitické smerovanie Slovenska?“
Skúsená politička, neraz i s jasnou a presvedčivou argumentáciu, ktorá ako členka až štyroch politických strán sa v nich zrejme veľa priučila, odpovedala od podstaty nastolenej veci a vážnosti danej redaktorkou otázky:
„Nemali by sme byť krátkozrakí v tom, že sa uprieme na nevyhnutnosť dovládnuť v tomto zložení s aktuálnymi ministrami do konca funkčného obdobia vlády. Spôsob vládnutia je kľúčový najmä pre to, aby sa ľudia dobre rozhodli v ďalších voľbách. Keď nenastavíme dobré štandardy a nebudeme za nimi stáť, potom ľuďom nemáme čo odkazovať v ďalších voľbách. Samozrejme, že by mi bolo ľúto, ak by Ivan Korčok nebol ministrom zahraničných vecí ...“ „Avšak to, že sme vyhrali vo voľbách, neznamená, že víťaz môže všetko.“
Takúto odpoveď pani ministerky považujem za neúprimnú, účelovú a od významu položenej otázky. Veď ešte od vzniku samostatnosti SR nebola taká jednoznačnosť v mimoriadne zložitých, problémových a významovo ďalekosiahlych rozhodnutiach štátu v našej zahraničnej politike. Nebola v nej nikdy taká zhoda a jednota ako dnes medzi jej rozhodujúcimi troma politickými subjektmi – minister zahraničia, predseda vlády a prezidentka. Preto na základe ich aktivít v zahraničí sa tam vytvára o Slovensku celkom iný obraz než bol dosiaľ.
Pričom títo traja nezastupiteľní aktéri zahraničnopolitického procesu museli hľadať a nájsť plnú zhodu v najvážnejšom a príliš krátkom čase, aby vyriešili viaceré nevídané krízy v zahraničnej a tým aj v domácej politike. Vyriešiť ich museli správne a nekompromisne. Hoci boli veľmi nepopulárne a mimoriadne zložité. Prijať ich napriek tomu, že to boli naliehavé pr0oblémy, ktoré následne aj negatívne zasiahli do života všetkých občanov Slovenska. Tiež podstatne až deštrukčne ovplyvnili vývoj domácej politiky, ovládanej cez médiá sebeckými záujmami populistov, usvedčených klamárov a chamtivých oligarchov.
Preto by sa dnes mali politici či už vládni alebo opoziční, ak majú v sebe aspoň kúsok morálky a zodpovednosti voči občanom, vystríhať ultimátam, vydieraniu, nebezpečným klamstvám a iným deštrukčným nástrojom na získanie moci a materiálnych výhod. Lebo tak iba väčšmi polarizujú a rozoštvávajú už nad mieru traumatizovanú spoločnosť. Takáto politika však nemôže viesť k žiadnej možnej zhode a prosperite, ale naopak, výlučne k väčšej zlobe.
Samozrejme, že tento posledný odsek blogu vyznieva dosť moralisticky a neautonómne. Je rovnako zbytočným apelom na politikov v záujme štátu ako hlas blúdiaceho a volajúceho o pomoc pútnika v púšti. Ale považujem ho za potrebné predsa uviesť.
P.S. (čas 9.31 hod.): Článok bol zverejnený až o 7.25 h., hoci som mu pred polnocou určil čas zverejnenia o 0.25 h. Keďže ráno zostal v anonymite diskvalifikovaný, tak som ho musel zverejňovať znova! Po viacerých podivných nezrovnalostí v počtoch čítania sa blog veľmi rýchlo "rozbehol", dostal sa do do osmičky dnes najčítanejšie blogy a o 8.47 h. získal za jeden a pol hodiny v nej druhé miesto s počtom čítaní až 219 - krát. Ale následne nárast čítania blogu prudko upadol, keď o 10.25 h. už mal len 267 - krát čítaní a z 2.miesta najčítanejšie blogy klesol na 3.miesto.
Ešte horšie však sú výsledky v hodnotení "Páči sa", keď pri vysokom počte čítania bolo skoro o hodinu číslo na nule. potom pribudlo číslo jeden, po krátkej pauze číslo tri - krát a o pár minút sa zvýšilo na sedem - krát. Toto najvyššie číslo o dve minúty zmizlo a sa znova zmenilo na numero tri. Medzitým mi volali dvaja bývalí kolegovia, ktorí ma pravidelne čítajú, že blog sa im veľmi páčil, ale keď si klikli na príslušné miesto, tak sa im číslo tri nezmenilo. Pán administrátor, prosím, buďte taký láskavý a neprovokujte ma. Lebo keď sa poriadne nahnevám, potom budem veľmi zlý. A ja Vám nechcem robiť problémy.
(Čas 13.31 hod.): Článok o 11.50 hod. mal 427 - krát čítaní a bol na 2. mieste najčítanejšie blogy, ale o 13.31 h. už iba celkovo 495 - krát. Takže z 2. miesta tabuľky hodnotenia "postúpil" na 4. miesto, hoci ide a veľmi aktuálny a obsahovo významný článok. Takže práve z týchto konkrétnych údajov, ak budeme od uverejnenia blogu sledovať a porovnávať počty čitaní aj v čase, tak potom zistíme, že pán administrátor okato manipuluje s počtami čítaní. To znamená, že neoprávnene cenzuruje a technicky zasahuje do čítania mojich blogov (nielen toho posledného). Dokedy to chcete, pán administrátor, takto robiť a mne škodiť?
