Len v „podkarpatskej demokracii“ to neplatí, pretože tam platia celkom iné neracionálne ústavné zvyklosti. Pani prezidentka dáva časové ultimáta, aby urýchlene predseda vlády jej priniesol aj písomnú rezignáciu. A tým stratil možnosť vplyvu na ďalší vývoj krízy a ona mohla v prípade krajnej núdze vymenovať svoju dočasnú úradnícku vládu do realizácie predčasných volieb.
Inak bude práve on zodpovedný a OĽaNO za zvyšovanie chaosu v krajine. Hoci svoj nemalý podiel na tejto často len vyvolanej celospoločenskej kríze majú médiá, kritik a oponent vlády Richard Sulík a iné nátlakové skupiny už od samého vzniku vlády pred rokom.
Tieto kritické subjekty voči vláde však iba za pomoci neraz aj lživých, nevyberane útočných kampaní médií nakoniec predsa zvíťazili. Matovičova vláda po roku tieto rôzne systematické mediálne tlaky nevydržala a musela pristúpiť na jej rekonštrukciu.
Preto by už mali médiá prestať na vládu útočiť a nezvyšovať neúnosné napätie v spoločnosti. Verejnosť je ich „psou“ povinnosťou v tejto vážnej chvíli upokojovať a nie rozoštvávať. Veď už dosiahli čo chceli – odchod Matoviča z funkcie premiéra a rezignáciu ministra zdravotníctva. Veľký ústupok strany OĽaNO. Čo ešte chcú navyše.
Treba k veci dodať, že bez útokov od chrbta zo strany mínera nášľapných mín Richarda Sulíka by vláda napriek paľbe zvonka zrejme vydržala. A prekonala by s veľkou pravdepodobnosťou i dnešnú najväčšiu svetovú politickú, spoločenskú a hospodársku krízu od 2. svetovej vojny. Čo by bolo len v záujme Slovenska.
Preto by strana Za ľudí (menovite pani Remišová a pán Šeliga) mali konečne pochopiť, že štvorkoalíciu zahrabal na cintorín zo súčasnej politickej reality Richard Sulík. Keď sa v podstate on sám vylúčil aj z koaličných rokovaní nesplniteľnou podmienkou predčasného odchodu už rezignovaného premiéra.
A teraz už nemá v rukách na nátlak (skôr na vydieranie) žiaden tromf. Okrem predčasných volieb, na čo by veľmi doplatila i jeho SaS. Konal ako politický hazardér a nie zodpovedný politik. Prakticky vsadil všetko (aj záujmy Slovenska) na jednu kartu svojím pre OĽaNO ultimátom - akýmsi v politike nezodpovedným vabankom (buď – lebo).
Neviem prečo by mal premiér s podporou vyše tretiny poslancov NR SR podľahnúť ultimátu nezodpovedného šéfa SaS len s 13-timi poslancami? Tomu, ktorý chce nátlakovo (bez rokovaní) vnútiť a nadiktovať trom koaličných partnerom výlučne svoje podmienky riešenia vážnej vládnej krízy. Veď tú v značnej miere sám spôsobil. Či nie? Jeho ultimátum, pod záštitou nevyhnutnej potreby štvorkoalície, sa nedá inak hodnotiť než pre OĽaNO nesplniteľným vydieraním.
Tieto skutočnosti by mali zobrať na vedomie poslanci Za ľudí a ich šéfka, ak ako sama tvrdí a vidí to správne, že pre Slovensko budú katastrofou predčasné voľby. Veď to by bolo zároveň nerešpektovanie jednoznačného výsledku demokratických volieb a tiež zániku protikorupčnej liečby rakoviny v celej spoločnosti, najmä však v skorumpovanom štátnom aparáte.
Ústavnú väčšinu v parlamente na ďalšie veľké politické zmeny pochoval šéf SaS a už ani nijaká nevznikne v rámci Slovenska na desaťročia. Preto treba však urýchlene konať a začať rokovať o rozumnom a adekvátnom rozložení síl troch strán v rekonštruovanej vláde
