Ide o ďalší zúfalý a tentoraz dobre premyslený scenár Smeru a Hlaso – Smeru pre možný rozpad protikorupčnej vlády a záchrany korupčných prominentov z oboch strán pred stratou osobnej slobody. Je to „dobre“ načasovaná nálož, vložená do rúk vládnej koalície, v ktorej z osobných aj objektívnych dôvodov to už vrie, vzrastá napätie a nesúdržnosť.
Pôjde o ďalšiu jej deštrukciu v najnáročnejšej dobe všeobecnej krízy tretej vlny pandémie. V čase, keď aj v iných krajinách narastá i účelovo vyvolávaný chaos, enormné obavy a veľká nespokojnosť občanov. U nás k tomu prispeli aj problematické rozhodnutia Generálnej prokuratúry v nanajvýš závažných kriminálnych kauzách súčasnosti.
Tento proces chaosu a trend deštrukčného vývoja, ktorý výdatne podnecuje kriminálne ohrozená časť opozície, sa v osobitej podobe prejavil aj u generálneho prokurátora. Ukázalo to i jeho správanie sa na zasadnutí Ústavného výboru NR SR. Keď spočiatku navonok pokojný suverén Žilinka stratil rýchlo „nervy“. Na nepríjemné otázky vládnych poslancov odpovedal nekompetentne a vyhýbavo. Až napokon reagoval tak, že tam začal kričať ako pasák dobytka na lúke.
Okrem nedôstojného správania GP na najvyššom fóre štátu to vypovedá aj o právnej „kvalite“ jeho závažných rozhodnutí vo veci zamedzenia súdnych žalôb u významných dovtedy iba potenciálnych kriminálnikov. Ale tiež sa na Ústavnom výbore odhalila kričaním jeho neprofesionálna psychická labilita.
Naznačuje to u prokurátora, ktorý má v štáte temer neobmedzenú právomoc, nežiadúci „povahový defekt“. Nielenže rutinne a profesionálne nezvládol svoje emócie, prejavil aj vrcholnú aroganciu voči voleným predstaviteľom najvyššej moci v krajine. Bol to zároveň prejav skrytej slabosti a neistoty, že jeho argumentácia v súčasných zastavených prípadoch spočíva na značnej zraniteľnosti.
V počte „prešľapov“ už prekonal za necelý rok zrejme viacej, než jeho predchodca, Ficov spolužiak za sedem rokov. Ak má byť pravdou, že GP ide výlučne o dôslednú zákonnosť v štáte a to bez pardónu, tak si mu dovolím odporučiť, aby venoval nestrannú pozornosť nanajvýš problémovému prípadu – aktuálnemu vzťahu Úradu inšpekčnej služby voči NAKA.
Mal by zadať objektívne vyšetrenie kauzy, keď pohraničníci až z východu konali ako kovboji na Divokom Západe, ako ozbrojení gangstri v civile, keď prepadli na ceste auto, v ktorom sa viezli vyšetrovatelia NAKA. Len ich zdržanlivosť a profesionálna sebadisciplína zabránili divokej streľbe, pri ktorej by mohlo byť zopár mŕtvych.
Keď potom telefonicky zavolali uniformovanú políciu, následne títo „pištoľníci“ bleskovo zdrhli. Kto nariadil tento divoký zásah, ktorý sa u nás ešte nestal, a nad ktorým mal dozor krajský prokurátor? Pán Žilinka, vari bol takýto zákrok pohraničnej polície z opačného konca štátu nevyhnutný a v rámci zákona? Veď v aute neboli zločinci, ale elitní policajti!
Súčasnú situáciu v koalícii presne a vecne vystihla redaktorka SME Zuzana Kepplová v článku (9. 9.) „Šanca dokonať rozvrat“. Odcitujem z neho dva úryvky:
„Kolíkovci sa napokon utriasli na prechode pod SaS - do klubu, nie do strany – teda k Matovičovmu arcinepriateľovi zo sezóny zima – jar. Expremiér sa tak s nevôľou díva, ako sa Sulík obohatí o platformu Kolíkovej. A strana SaS, ktorá sa jediná vládnutím percentuálne posilňovala, dostane poslaneckú – a ako pevne dúfajú u Sulíka aj Kolíkovej – aj ministerskú injekciu.“
„Zato u Matoviča sa triedenie zaľudí aktívne nepáči: Remišová sa môže z túlačiek vrátiť a Kolíkovej sa opäť hlasno nedôveruje.
Igor Matovič to berie ako príležitosť zasa triasť koalíciou. Ak sa mu však podarí zobrať Kolíkovej ministerstvo môžeme reformy odpísať.“
Pragmatickým riešením pre koalíciu by však bolo, aby Matovič zatvoril obe oči a zachoval súčasný ministerský status bez zmeny. S tým však naisto nebude súhlasiť Remišová. Ale privítala by to SaS a súhlasil by s tým Kollár aj premiér. Koaličná kríza by bola razom zažehnaná. Lenže OĽANO a expremiér túto facku a oslabenie, zmenu koaličnej zmluvy len ťažko prijme.
Preto o osude koalície zrejme rozhodne práve Sulík a Kolíková, ich (ne)ústupnosť pre nich z výhodnej, v prípade ústupu však nevýhodnej pozície. Aby (ne)došlo k odvolaniu ministra vnútra aj ministerky Kolíkovej o tom sa nerozhodne v parlamente. Ale o výsledku hlasovania rozhodne búrlivá koaličná rada a jej (ne)dohoda. Ak sa rivali nezhodnú na rozumnom a pragmatickom východisku z danej koaličnej krízy, tak potom to už bude doslovná katastrofa. Korupcia by zvíťazila a Slovensko prehralo. Ale dúfam, že k tomu nedôjde.
