AD: „Sme rodina môže rozhodovať, kto zloží ďalšiu vládu“(1.) (SME 21.6.2021)

Písmo: A- | A+

Možno by nebol zlý titulok, či položí súčasnú vládu  Sme rodina alebo SaS? Alebo spoločne? Známy komentátor 21.júna„ veštil“, že ak vláda Hegera dožije do septembra – októbra, tak potom jej jesenný lockdown „zláme  väz“.

Možno sa pesimistická veštba redaktora splní! Veď aj kedysi korunný princ Smeru, dnes vraj antifico, už zahlásil, že po predčasných voľbách sa dá vytvoriť budúca koalícia aj s časťou dnes vládnych strán. Ale nedopovedal to, že by táto len v pomätených mysliach vraj „stabilná a múdrejšia“ vláda „mnohotvárnej národnej jednoty a občianskej spásy“ (možno tiež s ústavnou väčšinou) bola „schopná všetkého ...“... Možno by sa v nej smeráci a ich politická odnož aj zmenila. Rázne by odporúčala občanom sa zaočkovať proti mutantom covidu.

Neupresnil však to, že by šlo o široké spektrum „spojenectva“ so Sme rodina + SaS aj s jeho dojčiacou matkou - Smerom. O tom. elegán z Hlaso-Smeru diskrétne mlčal. Do tejto „partie“ by zrejme nezaváhali vstúpiť i túžiaci po moci progresívci. Takže by následne bola spokojná pani prezidentka, nespokojná s OĽANOM (hlavne jej šéfom). Podstatné by potom bolo, že z tejto širokej koaličnej vlády by konečne vypadol Matovič a Remišová.

Všetko celkom reálne kalkulácie a vrúcne želania dnešných už zrejme zúfalcov. Pretože samotný priebeh procesu s bývalým špeciálnym prokurátorom a iné korupčné megakauzy už v „blízkom čase“ avizujú rýchly škrt plánom pána Pellegriniho. Lebo spolu s R. Ficom a ďalšími komplicmi bývalej vládnej garnitúry by potom mohol iba sniť o koaličných rošádach - v Leopoldove. Prípadne v inom nápravnom zariadení. O tom však rozhodne nevyhnutný čas - rýchlosť a kvalifikovanosť trestných orgánov.

Ale spojenectvo populistického pragmatika a veľkého hráča Sulíka aj radového populistu Kollára s potenciálnymi kriminálnikmi by sa potom zdôvodnilo ľahko – politickým pragmatizmom a konštatovaním, že takto rozhodol „ľud“. A následná matematika - počty poslaneckých mandátov v Národnej rade. Veď iné riešenie vraj ani nebolo. Našli by sa aj vhodné a pre „všetkých“ prijateľné „rozumné riešenia“ pre následný „boj s korupciou“. Aby sa vlk nasýtil a ovca zostala celá. Žiaľ, ani iné riešenie po predčasných voľbách by nebolo! Prípadne len ďalšie voľby.

Donedávna oportunistický profík Béla Bugár sa vyjadril, že v politike sa dá všetko zdôvodniť a rôzne vysvetliť. Teda aj každé zlo, klamstvo a zlodejstvo. V jeho prípade aj 4-ročné spojenectvo so Smerom a SNS korupciou v skompromitovanej koaličnej vláde.

Oproti jeho až cynickému výroku treba dodať, že v praktickej politike sa dá len výnimočne uhrať užitočný výsledok dôsledným dodržiavaním aspektov morálky. Ide len o „bežne a pekne znejúcu parafrázu“ politikov či príliš kritických novinárov a publicistov. Pretože je to práve dôsledný pragmatizmus, ktorý v politickej praxi reálne víťazí. Príkladov z minulosti aj dneška je veľmi veľa.

Napríklad po roku 1968 nebol víťazom naivný idealista A. Dubček, ale majster pragmatizmu a intríg – Rusom slúžiaci G. Husák, na ktorého ešte i dnes s obdivom a rešpektom spomínajú niektorí politológovia a viacerí starší občania. 

Podstatné potom je, a v každej politike aj bude, v prospech čoho, koho a čo konkrétny politik pragmaticky obhajuje a presadí. Či ide o verejný, alebo osobný aj skupinový záujem? A kto z toho nakoniec materiálne profituje? A či uplatňuje pragmatizmus v rámci platných zákonov a okato neprekračuje elementárne zásady morálky. Preto postaviť v nej ako rozhodujúci faktor politického konania výlučne aspekt morálky zakaždým narobí v praxi viacej škody než úžitku.

Súhlasím však s autorkou glosovaného článku, že „Boris Kollár robí politiku ako obchod.“ Inak sa to ani nedá nazvať. Výstižné sú aj iné tvrdenia v jej texte: Napríklad, že „V koalícii má Sme rodina osobitné postavenie. Nie je v spore s Matovičom a ten jej mnohé odpustí“.

Pravdivý je i ďalší výrok v texte autorky: „Bola to práve Sme rodina, o ktorej sa pred vyše rokom diskutovalo, či vôbec bude súčasťou Matovičovej vlády. Výhrady voči minulosti jej šéfa mal vtedajší predseda Za ľudí Andrej Kiska.“ Vtedy odkázal Matovič Kiskovi (citát), že „ak bude trvať na koalícii bez Kolára, vypadnúť z nej môže on. Nebuďme pápažskejší ako pápež, ľudia rozhodli ...“

Matovič však mal na takého pochybné spojenectvo vážne politické dôvody. Chcel mať ostrú „metlu“ (v Národnej rade ústavnú väčšinu) ako prostriedok pre realizáciu príliš náročných a riskantných zmien v našej korupčne a morálne zdevastovanej krajine. V prospech morálneho cieľa využil veľmi problematický prostriedok. Práve štvorkoalícia mala byť účinná poistka a brzda pre prípad vážnych sporov s niektorou z koaličných strán, či pre prípad, ak by z koalície „zutekali“ podaktorí poslanci či niektorá z troch partnerských strán. Čo v trojkoalícii reálne hrozilo.

Názorovo sa držím toho, aby sa v politike dodržiavali volebné sľuby a demokratické pravidlá, neklamalo sa, nekradlo a neporušovali sa aspoň jej elementárne princípy slušnosti. Ale napriek tomuto názoru som následne prehodnotil svoj kritický postoj v otázke vzniklej štvorkoalície v blogu „Môže premiér odvolať Kollára? Nemôže ...!“(24.6.2020). Musel som v ňom priznať, že Matovič pri akceptácii problémového Kollára konal predvídavo a múdro. Hoci sprvu som to považoval za hrubú politickú chybu a zlé rozhodnutie.

Ale ak úprimne chceme, aby zákerná smrť redaktora Kuciaka a jeho snúbenice niečo pozitívne priniesla, aby štát konečne obmedzil silu hydry korupcie, ktorá ho rozožiera od vrcholu moci až po samý základ, tak potom nemôžeme kritizovať expremiéra za tento s morálkou rozporný pragmatický krok.

Veď ďalší vývoj v štáte ukázal, že ak by dnes nebola strana Sme rodina v koalícii, tak potom by sme sa už v minulom roku zmietali v nivočiacej predvolebnej kampani. A zrejme by sa ani nekonal súd s bývalým špeciálnym prokurátorom Kováčikom. Pričom výsledok volieb (a nová vláda už s Pellegrinim, Ficom, Kollárom a Sulíkom ...) by vymedzila polícii, prokuratúre a súdom hranicu ich samostatnosti, kam až môžu ísť a konať, a kde už nie!.

Treba si tiež uvedomiť, že v týchto trestných zákonných orgánoch je ešte dosť ľudí namočených v korupcii. Tí sa len takticky stiahli do úzadia a čakajú na prevrat, na svoju trvalú beztrestnosť a príležitosť. Potom by si Hlaso - Smer „pragmaticky vynútil“ od partnerov „novej koalície“, aby sa nastavil už odlišný a problematický smer, skôr formálneho boja s korupčnou mafiou, aj mocnou korupčnou oligarchiou.

(Dokončenie blogu následne)

Skryť Zatvoriť reklamu