„Je to presne mesiac od pádu vlády. To, čo Heger a jeho politická komunita predvádza nemá v dejinách samostatného Slovenska páru, hoci tomu, že nedokáže odísť, sa dá rozumieť.“
Pre pani autorku článku a tohto citátu si dovolím odporučiť výstižnejšie prirovnanie pre ani dva roky vládnuceho premiéra. Práve toho kritizovaného politika, ktorému sa podaril koncom roka naozaj „veľký zázrak“, keďže sa vrúcne modlil k Bohu.
Keď zabezpečil a presadil v NR SR už po vyslovení nedôvery parlamentu Hegerovej vláde, že mu poslanci schválili dlho kritizovaný, najspornejší a najštedrejší (pre občanov ešte včas v decembri) hlavný zákon roka - štátny rozpočet na rok 2023. Prekvapilo to všetkých kritikov a skeptikov. Dokonca sa tak stalo ústavnou väčšinou. Čo sa naisto ešte nepodarilo nikomu z doterajších predsedov vlád počas 30-ročnej existencie samostatnej SR.
Preto by zrejme vyznelo vhodnejšie a „oveľa i pravdivejšie“ prirovnanie o odvolanom premiérovi asi „takto“: „To, čo Heger a jeho komunita predvádza nemá obdobu ani od vzniku samostatného Československa v roku 1918.“
Ďalší citát z článku známej autorky, spolupracovníčky SME: „Preto je každá vláda verejnou službou, pričom úspešnosť sa meria trvácnosťou a užitočnosťou konkrétnych rozhodnutí vo vzťahu k trvalému prospechu občanov krajiny“. (Plný súhlas J.S.)
Hegerovi sa to však nestane, pretože v priamej úmere, ako sa štveral do horných podlaží politickej veže, sa mu scvrkávala súdnosť. Spomienky na minulosť sa zliali, zistil, že znesie ako taký kôň, unesie aj Matovičovo jarmo a teraz sa jeho budúcnosť sploštila na jedinú ambíciu.
Držať sa zubami-nechtami na vrchole, počas všetkých dní, ideálne až do toho súdneho. Táto ambícia bez odhodlania zachovať si dôstojnosť a byť spoločnosti užitočným nikomu nič neprinesie, dokonca ani jemu, akokoľvek lukratívne si pripadá po pytačkách všemožných politických špekulantov na svojom prahu.
Konzervatívny kresťan Heger nepochybne vie, ako bude vyzerať koniec, videl to čierne na bielom v prvom liste Korinťanom. V deň súdny každého diela vyjde najavo ...“ (Koniec i druhého citátu.)
S autorkou kritiky nesúhlasím, že by sa Eduard Heger ako nový politik po voľbách v roku 2020 niekde naozaj „štveral do horných podlaží politickej veže, scvrkávala politická súdnosť.“ Rezolútne nesúhlasím ani s jej tvrdením, že chce: „Držať sa zubami-nechtami na vrchole počas všetkých dní, ideálne až do toho súdneho.“ Lebo práve jeho povahové črty ( u politika výnimočné i prekvapivé) a jeho skutočne kresťanská morálka to jasne vylučujú.
Sledoval som ho už vo viacerých diskusných debatách, ale zatiaľ som ho nenachytal, že by vedome a zámerne klamal. Len uvítam, ak by mi niekto konkretizoval presvedčivý prípad jeho nejakej lži. Pretože argumentoval zakaždým vecne, v rámci možností problému aj konkrétne, plynulo a prekvapujúco pohotove. Čo neraz spôsobilo rozpaky a zjavnú nevôľu otázkami starostlivo pripraveného moderátora proti vláde.
Napríklad aj v nedeľnej besede O 5 minút dvanásť spolu s českým premiérom Fialom sa v ničom neznížil k lacnému populizmu, bežnému u iných. A tak pozorný a objektívny divák sa dozvedel veľa o aktuálnych politických problémoch a otázkach dneška.
Diskusia sa tiež uskutočnila vo vzájomnej názorovej zhode oboch kultivovaných premiérov. Takže sa dá táto vzorová beseda smelo hodnotiť, že bola v duchu upevnenia priateľstva i partnerstva Čechov a Slovákov.
Ale zároveň sa udiala v záujme demokratického vývoja v štátoch EÚ, NATO a Schengenu z pozície dvoch rozhľadených politikov, serióznych aj disciplinovaných diskutérov. Tí bez zvyčajného anachronizmu a politických vývrtiek ozrejmili občanom spoločné aj osobité podstatné problémy Čiech či Slovenska vecne, otvorene a v plnej zhode.
Táto výnimočná beseda v RTVS bola aj vzorovou ukážkou spolužitia a spolupráce dvoch národov k 30-tému výročiu ich rozdelenia desaťročia dlhého spolužitia bez fráz, formalít a pátosu. Zároveň by mohla byť vzorom i výkričníkom pre iné televízie v tom, koho dnes pozývajú do štúdií diskutovať a klamať verejnosť, komu a čomu tým pomáhajú a akým záujmom tak slúžia. Občanom a demokracii však určite nie!
