Najradšej by som celý jednostránkový článok opísal a zverejnil opäť na mojom blogu. Ale sa musím uspokojiť z neho vybrať len niektoré myšlienky:
„Septembrové voľby nemajú ako dopadnúť dobre, ale to naozaj nemusia. Stačí, ak sa neskončia pohromou, a o volebnej pohrome môžeme hovoriť v jedinom prípade – keď výsledok spôsobí, že ďalšie slobodné a férové voľby už nebudú.
To nám po (nie veľmi) dlhom čase opäť hrozí, obavy sú namieste, panika a zmätok však ničomu nepomôžu. Kto sa pustí do boja, rany aj dostáva. Slovensko dnes bojuje samo so sebou, bez modrín a škrabancov z neho nevyviazne.. Kým však bojujeme , stále je šanca, že neskončíme na zemi.“
„Najškodlivejšia je predstava, že raz by už konečne mohol prísť politický spasiteľ, ktorý vyrieši všetky naše problémy. Demokracia takto nefunguje. Zo spasiteľov sa zákonite vykľujú zločinci alebo blázni. Spasiteľ totiž vie, čo je pre vás dobré, a dá vám to, aj keby ste mali na to skapať. Pre vyššie dobro musíte strpieť aj veľké zlo, či už chcete, alebo nie. Na výber vám dáva iba demokracia. Hovorí sa tomu sloboda.“
„Politická súťaž v mantineloch liberálnej demokracie, i keď nikdy nenaplní všetky vaše túžby a neuspokojí každú vašu potrebu, je rozhodne bezpečnejšia aj pre fanúšikov rôznych diktatúr.“
„Ako občan si musíte staviť priority, ujasniť si, čo je pre vás najdôležitejšie, a to od roku 1998 nebolo jednoduchšie. Vtedy sme boli na východe a ukázalo sa, že väčšina z nás chcela na západ. Dnes sme na západe a budeme sledovať, či sa väčšina z nás nechce vrátiť na východ.“
„Človek však nie je racionálna bytosť a nakoniec rozhodne to, koľko hlasov na oboch stranách barikády zhorí na oltári osobných ambícií zombíkov, ktorí povyliezali z hrobov alebo si do nich odmietajú ľahnúť. Je to, ako keď si môžete kúpiť iba jednu knihu a skončíte v zlom kníhkupectve. Problém nie je nedostatočná ponuka, ale obrovské množstvo rastúceho braku.“
Nadväzne na obsah textu sa však sprvu priznám, že rôznym anketám aj prieskumom príliš nedôverujem. Takže Ich výsledky a význam tiež beriem ako nepresvedčivý argument pre konečný výsledok reality. Týka sa to aj súčasných predvolebných prieskumov. Aj preto, že hneď od posledných volieb po tie aktuálne dnešné ich bolo na počudovanie, nad očakávanie a zrejme na objednávku ohrozených oligarchie neúrekom veľa.
Inak tomu nebolo ani v prípade OĽaNO, ktoré z chudobných 8 - percentných prieskumoch vyskočilo ako kamzík až k 25-percentným ziskom voličov. Stať sa tak víťazom volieb.
Ak sú však aktuálne prieskumy naozaj vierohodné, tak potom sa nedá s triezvou hlavou pochopiť nová črtajúca sa temnota pre ozajstných demokratov. Lebo tak je potom predpoklad, o čom hovorí Arpád Soltész, že septembrové voľby zároveň budú i posledné ešte férové, slobodné a nesfalšované.
Veď koleso dejín sa neraz otáča aj opačným, tentokrát však korupčným Smerom. Práve predčasné septembrové voľby majú Slovensku spôsobiť dlhodobú traumu. Pretože zrejme zastavia aj nevyhnutný protikorupčný proces. Čo potom zachráni pred basou korupčníkov zo Smeru, Hlasu a ich poslušných sluhov i koristníkov vo všetkej správe štátu.
Tých má Fico zahniezdených všade a tí sa už intenzívne angažujú tiež všade. Takže od vyhlásenia volieb spolu s ním intenzívne organizujú všelijaké osvedčené, pochybné nátlakové hry a aktivity. Navonok vraj ide o ich oprávnené požiadavky a to bez ohľadu na črtajúci sa bankrot štátu. Je to postup podľa rovnakého scenára úspešnej deštrukčnej politiky komunistov pred prevratom v roku 1948: „Čím húř bude pro stát, tým líp však pro nás.“
Uvediem jeden konkrétny príklad takéhoto predvolebného harašenia a mediálneho politikárčenia bez škrupúľ, hanby a opodstatnenia. Významný spolok ZMOS(u), čo združuje zvolené samosprávy vidieka, začal neprípustne politikárčiť. Aby tak zvýšil šancu na presvedčivé víťazstvo vo voľbách pre opzičného mediálneho rozvratníka, klamára a demagóga.
V žiadnom prípade však nejde o omyl či nedorozumenie pri aktuálne radikálnom, spoločensky škodlivom kroku ZMOS(u). Očividný protest a nedôvodný nátlak na vládu sa následne snažil objasniť a ospravedlniť (bla, bla, bla) v médiách jeho iniciátor, novozvolený šéf Jozef Božik. O osobnom profile tohto voleného „zástupcu ľudu“ presvedčivo hovorí práve jeho politická a hodnotová minulosť.
Od roku 1994 bol celých 8 rokov (až do samého politického konca Mečiara) prominentným členom jeho HZDS. Práve v drese tejto strany v roku 2010 získal post primátora Partizánskeho a ďalšie profity. Veď on vstúpil do záplavy bahna HZDS až v čase, keď z neho koncom roka 1992 vyliezali všetci slušní funkcionári a priaznivci.
Ale v roku 2012 pán Božik už verejne figuroval v blízkych voľbách (tak ako mnohí iní) ako nestranícky kandidát. Vari potom až tak zmúdrel, že si nechcel znova obliecť politické tričko ani „strany spásy“ Smeru? Azda sa poučil, že sa tak dá ľahšie a dlho lepšie politicky maskovať aj „manévrovať“? Veď takto opatrne vtedy konali aj iní priaznivci Smeru po krachu mocenskej HDZS.
V dnešnej krízovej chvíli by sa mala skutočná demokratická verejnosť (bez rozdielu na príslušnosť ideologickú, národnostnú, náboženskú či rasovú) urýchlene prebudiť z apatie, rozčarovania, pasivity a rezignujúceho spánku. Mala by sa v osobnom záujme začať angažovať, všeobecne zmobilizovať a razantne vzoprieť proti hlučným klamstvám, demagógii a hlásaným deformáciám staronových klonov fašizmu a autokracie.
Myslím si, že ideologický „démon“ politického delenia a „škatuľkovania“ politických strán (konzervatívci, liberálni demokrati, národovci, kresťanskí demokrati či iní) u nás nefunguje a spoločensky škodí. Domnievam sa, že voliča v podstate ani nezaujíma, do ktorej skupiny sa jeho vyhliadnutá strana programovo zaraďuje, ale čo mu môže (aké konkrétne materiálne hodnoty a výhody) po voľbách priniesť.
Je potom len na voličovi, aby dôsledne zvážil svoju voľbu iba na základe činov a reálnych plánov politických strán (nie pekných slov, sľubov či dokonca klamstiev), ktorej strane dá svoj hlas. Výber je navonok široký, ale v skutočnosti problematický a zložitý.
Volič by sa mal dlhšie a zodpovedne zamyslieť, či svojou voľbou posilní viacej dobra ako zla, alebo naopak, či opakujúce sa veľké zlo. Médiá voličovi tento neprehľadný výber ešte sťažujú tým, keď všetko čo koná a chce vykonať vládna moc, nezodpovedne a bezhlavo kritizujú. Keď v zložitých situáciách a otázkach dňa jej konanie zjednodušene a nekvalifikovane zakaždým vyhodnotia ako škodlivé a to bez zreteľa na širšie vecné limity a dané nadväznosti.
Média by si mali uvedomiť, že k súčasnej skepse a beznádeje v spoločnosti nemalou mierou neraz prispeli svojou jednostrannou a nekvalifikovanou kritikou. Dôkazov o tom je naozaj veľa. Napríklad neraz ide o účelovú deformáciu výberu, strihu a redakčnej úpravy televíznych správ. Ale aj tým, že nadmieru a opakovane pozývajú opozičných klamárov Smeru a Hlasu do televíznych debát.
Pre Markízu, JOJ(ku) a TA3 je už samozrejmosťou, akú venujú dennodenne zvolávaným tlačovkám Fica, jeho nehoráznym demagogickým kritikám a jednoznačným klamstvám, dokonca bez akéhokoľvek redakčného komentára.
Takže Slovensko opäť môže čakať na nádejnú budúcnosť „svetlých zajtrajškov“ s postupným návratom na východ. Ale je potreba toto retardované nebezpečenstvo zakaždým v témach médií aj objektívne skomentovať. A porovnávať napríklad životnú úroveň, finančné príjmy, dĺžku života či iné údaje, ktoré konkrétne vyjadrujú rozdielnosť kvality života občana u nás a Ruska.
Čo sa týka volieb, tak mojou voľbou sú tí „NAŠI“, čo by mali vyhrať voľby, teda výlučne ti politici, ktorí najmenej klamú, nekradnú, nezneužívajú svoje postavenie. A v demokracii si vážia osobnú slobodu, ktorú nedeformujú na útlak partnerov a spoluobčanov. Samozrejme, že vždy pôjde o problematicky výber a riskantnú voľbu. Ale už teraz viem akú stranu budem voliť. Aj prečo?
Občan by však mal apatiu, rozčarovanie a hnev už pri urne uzamknúť do svojej ulity. Nemal by sa rozhodovať až vo volebnej miestnosti „ad hoc“, ale všestranne posúdiť už teraz, koho chce a bude voliť. Ak uverí korupčníkom a zlodejom, že po voľbách a ich víťazstve už nebudú klamať, kradnúť a podvádzať ešte viac než predtým, tak sa veľmi zmýlil.
