Na úvod článku odcitujem z tohto celostránkového rozhovoru renomovaného a seriózneho novinára Petra Kováča aspoň niektoré jeho obsažné a vecné otázky. Ale zároveň o to viac konkrétne, jednoznačné a jasné odpovede špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Ešte predtým však uvediem o dnešnej korupčno-mafiánskej dobe jeho charakterizujúci citát z rozhovoru v SME o „nevinných politických obetiach“ – korupčných kriminálnikov Smero-Hlasu:
„Počuli sme to v rozhovoroch z poľovníckej chaty. Nikto sa tam netváril, že títo ľudia sú nevinní. Práve naopak, že im treba pomôcť, aby sa nerozhodli spolupracovať ...“
Prvá otázka redaktora P.K.: „Vo funkcii špeciálneho prokurátora ste presne rok. Čo vás za ten čas najviac prekvapilo?“
Zrejme to, že sa časť orgánov presadzovania práva priklonila k skupine obvinených a podozrivých, ktorá spochybňuje integritu trestných konaní. Chápem, že keď ideme teraz vyššie vo vzťahu k predstaviteľom verejného života, podnikateľskej sféry či justície, tak tlaky a agresivita proti nám rastú. Ale, že k tejto skupine sa pridá časť orgánov presadzovania práva, je pre mňa tým najhorším prekvapením a skúsenosťou. ...“
P.K.: „Skúsme bližšie rozobrať to, že k „spochybňovačom“ sa pridali aj niektoré inštitúcie na presadzovanie práva. Pôsobí to, akoby sa zámer súčasnej garnitúry robiť očistu spoločnosti nedarilo celkom napĺňať.“
„Podľa mňa sa to darí, len akcia priniesla reakciu. Nečakal som že naratív o účelových stíhaniach, čo je úplný nezmysel, prebrala časť orgánov presadzovania práva. ...“
P.K.: „To, že na túto vlnu nabiehajú niektorí politici či advokáti, asi nie je prekvapujúce. U ktorých oficiálnych zložkách štátu však ešte vidíte odklon?“
„Napríklad v Slovenskej informačnej službe. Približne pred rokom začala posielať rôznym inštitúciám vrátane našej svoje údajné podozrenia z manipulácie trestných stíhaní. V okamihu, keď boli rozpracované veľmi závažné trestné veci. Doteraz tak SIS nikdy nerobila, a nemyslím si, že v demokratickom štáte je vecou spravodajskej služby, aby sledovala integritu trestných stíhaní. SIS ani v zákone takéto oprávnenie nemá. K tomu sa pridalo zriadenie tzv. antitímu, ktorý zriaďoval aj bývalý riaditeľ inšpekčnej služby Adrián Szabó, ktorý bol stíhaný a následne právoplatne odsúdený za korupciu. Do snahy spochybniť vyšetrovanie závažných káuz sa investovali obrovské sily a prostriedky. ...“
Na inú súvislosť v rozhovore so špeciálnym prokurátorom redaktor poznamenal takto: „To znie ako klasická obhajoba človeka pred súdom“. Ten odpovedal nasledovne:
„Áno, tieto veci mafiáni rozprávajú pätnásť rokov. Ak však išlo o hrubokrkú mafiu a klasické zločinecké skupiny, tak tomu nikto nevenoval pozornosť. Nezriaďovali sa žiadne antitímy, nekonala inšpekcia ani Slovenská informačná služba. Avšak zrazu, keď sme od hrubokrkej mafie prešli k stíhaniu bielych golierov, tak sa k tomuto naratívu pridáva aj časť spoločenských elít.“
Veľká škoda, že mi blog nedovolí odcitovať celý rozhovor bez zmeny a úprav textu. Lebo ten objektívne a konkrétne preukázal na samotnú podstatu veľmi kritickej a o nič menej vážnej reality na naliehavý problém celej krajiny, ktorý z funkcie odchádzajúci prezident Kiska nazval, že Slovensko je už mafiánskym štátom.
Možno to príliš zjednodušil, ale konkrétne poznatky o roky páchanom a už odhalenom zločine u nás - korupcie k tomu reálne smerujú. Myslím si, že ak sa korupčníkom v politike, hospodárstve, trestných a iných štátnych orgánov podarí súčasný protikorupčný proces vykoľajiť na len formálnu slepú koľaj, tak potom postupnými krokmi nebudeme kráčať k demokratickému právnemu štátu, ale bližšie k tomu, ktorý kedysi predstavovali výčiny a „vláda“ sicílskej mafie v Taliansku.
Rozdiel je zatiaľ najmä v tom, že nádejní adepti slovenskej mafie zatiaľ tajne dali pokyn na popravu a pre výstrahu odporcom iba novinára Kuciaka. Pričom došlo k neplánovanej vražde aj očitého svedka - jeho snúbenice. Veď ani obraz politiky a justície dnes u nás, a predtým aký bol v krajine na juhu Európy, nebude až taký rozdielny vo svojej konečnej zlobe. Aký sa navonok ešte nejaví občanom. Keďže aj naša zločinecká korupčná mafia mala a stále má tzv. „našich ľudí“, teda spolupáchateľov, aj na najvyšších poschodiach niekdajšej moci.
Uvediem paralelný prípad z roku 1993 s dneškom. Keď prezident Kováč sa mal v Ríme oficiálne stretnúť s vtedajším talianskym prezidentom. Prípravu Michala Kováča na toto osobné stretnutie po vzniku samostatného štátu s hlavou významnej krajiny zabezpečoval kolega Pavol Demeš, riaditeľ zahraničného odboru. Šéfovi do svojich odporúčaní nezabudol zahrnúť aj to, aby v rozhovore s významným partnerom nespomenul ani slovom o nevyhnitom probléme vyčíňania mafie na Sicílii. Pretože sám prezident pred zvoleným do funkcie mal byť s ňou v čomsi spojený a upodozrievaný.
Porovnajme si tento dávny jav v demokratickom zahraničí s dnešnou situáciou na Slovensku. Ale najmä s tým, čo už nezainteresovaný občan osobne zažil predtým a čo sa potom za dva roky dozvedel o kriminálnej minulosti významných aktérov vlád Smeru. Dnes i jeho zradcov a dlhé roky najvyššej politickej elity tejto vládnej garnitúry. Teda 11-tich dnes významných spolupáchateľov vodcu a teraz už zradcov, od ktorého sa navonok a múdro rázne dištancujú.
Pričom obe tieto rovnako skompromitované a korupčné skupiny stále spája prvotný zámer a cieľ - urýchlene povaliť akýmikoľvek klamstvami aj protispoločenskými činmi dnešnú protikorupčnú vládu. Ešte prv, kým by sa pred mnohými z nich, zatiaľ iba pred verejnosťou obvinených z nevídanej utajovanej a nepotrestanej korupcii, zatvorila masívna brána väznice v Leopoldove. Ich úhlavnými a najviac nenávidenými nepriateľmi je práve kompetentný špeciálny prokurátor Lipšic a tiež vo vláde minister financií Matovič.
Je súčasným hororom a veľkým paradoxom života, že aj mnohí slušní, od korupcie vzdialení občania zrazu celkom oslepli, ohluchli a onemeli. Akoby u nich víťazili klamstvá a úklady bývalej moci nad nezvratným poznaním jej kriminálnej korupcie. Celkom zabudli, čo sa len pred dvoma rokmi udialo u nás a vyše desaťročie aj beztrestne dialo. Akých materiálnych a morálnych škôd napáchali proti nám dnes vítaní hostia televíznych debát vo všetkých štyroch celoplošných televíziách.
Ich bezúhonnosť a zmytie korupčnej špiny majú zabezpečiť sústavne sa opakujúce lži tzv. odborníkmi nacvičené dezinformácie najmä v televíznych štúdiách v rukách pre korupciu či stratu nehoráznych ziskov ohrozených oligarchov. Tiež už okatá ochota štyroch hlavných televízií šíriť z denných tlačoviek Smero-Hlasu čokoľvek, čo môže uškodiť protikorupčnej vláde v hlavných večerných správach.
Uvediem aspoň jeden z posledných prípadov z desiatok predchádzajúcich dezinformácií občanov. Do besedy Markízy Na telo o hlavných udalostiach týždňa (obranná zmluva s USA a vtedy ešte len o hrozbe ruskej agresie proti integrite a suverenite Ukrajiny) pozvala redakcia Richarda Sulíka a Petra Pellegriniho. Naozaj na túto najzávažnejšiu zahraničnopolitickú tému „najviac kompetentných“ aj „nezaujatých odborníkov“ do „objektívnej“ diskusie.
Ale prečo nepozvala do štúdia plne kompetentného ministra zahraničia Korčoka a napríklad na túto tému fundovaného bývalého náčelníka generálneho štábu, generála Macka. dnes člena nenápadnej a zrejme aj slušnej malej opozičnej strany.
Napokon takýto jednostranne účelový výber do televíznych diskusii vo všetkých hlavných televíziách už prináša cielený úspech pre klamstvá dezinformátorov a najmä utajených korupčníkov rôzneho rangu a zafarbenia. Stačí iba sledovať hromadiace sa volebné prieskumy a postavenie v nich jednotlivých strán. Pričom samotný výsledok demokratických volieb títo mediálni manipulátori s jasným zámerom a vytrvalo vo všetkých televíznych reláciách totálne ignorujú.
Dôsledok týchto mediálnych kúziel, profesionálnych kiksov a kotrmelcov sa už prejavil u mnohých občanov vážnou plošnou diagnózou - úplnou stratou pamäti, čo sa u nás za dlhé roky v politike udialo a deje aj teraz. Vinníkov vzniku danej choroby je viacej. Ale predovšetkým sú to deštrukční hlásnici lží, dezinformácií a všeobecného zla, ktorí majú už dva roky hlavné slovo v médiách.
Aby tam bez zábran mohli klamať, dezinformovať a šíriť chaos, nespokojnosť a skepsu v radoch dezinformovaného (aj pre pandémiu covidu) nespokojného občianstva. Medzi ľuďmi, ktorí uverili tomu, že bývali zlodeji nebudú opäť kradnúť. Títo korupčníkmi okrádaní občania im však dosiaľ veria. Nepoučili sa a mýlia sa, že nedávni klamári už hovoria pravdu. Pričom celkom zabudli na to, prečo, pre akú príčinu, musel zomrieť mladý a odvážny novinár Janko Kuciak, veľký bojovník proti korupcii.
Dnes počuť náreky novinárov, že musia znášať nehorázne urážky od Fica, že ich hanlivo označuje za politické prostitútky. To môže dospieť až do ich fyzickej inzultácii, alebo do ich likvidácie. Prečo potom má v médiách on, Pellegrini a ich horda imitátorov a klamárov enormne veľký priestor na lží a štvanie?
Prečo potom novinári chodia na ich tlačovky či iné aktivity dezinformácií a šíria ich
ďalej medzi občanmi? Prečo? Nebolo by správne týchto štváčov na chaos, nespokojnosť a deštrukciu Slovenska účelovo ignorovať a tak ich zlobu zneškodniť?
Najbarbarskejšia vojna „bratských Slovanov“ na Ukrajine od čias krutovlády Hitlera by mohla aj zaslepeným Rusofilom otvoriť oči, že ktorí poslanci pre pár dňami zradili životné záujmy Slovenska. Ale určite nie sú to 89-ti, ktorí hlasovali za obrannú zmluvu s Američanmi, a následne zažili aj so svojimi rodinami nielen slovné aj fyzické násilie. Deštrukčná politika Smero-Hlasu v spojenectve s fašistami tak ukázala v parlamente svoju pravú tvár. Na to by však médiá nemali zabúdať.
Hlavný motív (očistný proces od korupcie) bol zrejme dôvodom deštrukčného konania Smero-Hlasu pri schvaľovaní zmluvy s USA, ktorú sami predtým iniciovali. Nepriamu odpoveď na toto tvrdenie potvrdil v rozhovore SME aj Daniel Lipšic: „keď ideme teraz vyššie vo vzťahu k predstaviteľom verejného života, podnikateľskej sféry či justície, tak tlaky a agresivita proti nám rastú.“
