Týmto však vôbec nespochybňujem užitočnú a vítanú kandidatúru exministra zahraničných vecí Korčoka, ktorého úspech v priamej prezidentskej voľbe sa tiež nedá vylúčiť.
Takáto veľmi silná trojka demokratických, slušných a fundovaných kandidátov (s veľmi dobrou a presvedčivou argumentáciou a bez korupčnej či inej problematickej minulosti) by však na seba navzájom neútočili, by to bol pre voličov nový a prekvapivý pozitívny prvok v slobodných priamych voľbách.
Takže by víťazstvo jedného z nich bolo tak temer isté, bez problémov a obáv o výsledok z voľby. V takomto prípade by jej silný favorit SmeroHlasu Pellegrini určite neuspel. Zmarili by sa tak ich mocenské plány (ako v prípade Orbána v Maďarsku) dlhodobo si uzurpovať nekontrolovanú a korupčnú moc v štáte.
Samozrejme chce to jednotu a disciplínu strán v opozícii, ktoré by si konečne mali uvedomiť, aká budúcnosť ich potom inak čaká. Zrejme sa dosiaľ nepoučili, akých protivníkov majú vo vláde a poslaneckých laviciach. Lebo inak by mnohí v tajnej voľbe nevolili za predseda parlamentu poslanci muža pretvárky, mnohých tvári a zrady.
Toho, ktorý v roku 2020 zradil Fica a pred dvoma týždňami demokratickú verejnosť, keď sa k nemu znova pridal do vlády s pochybným programom, za ktorý by sa nehanbili ani fašisti. Navyše s jej nekvalifikovanými členmi bez morálky a hanby, ale naisto nie bez budúcich utajených korupčných škandálov.
A tiež hneď už začerstva, keď sa určovali noví členovia parlamentných výborov ako šéf Národnej rady znova zradil demokratické tradície. Keď nerešpektoval bežne zaužívaný demokratický princíp ich menovitého obsadenia a dovolil SmeroHlasu si uzurpovať vyšší počet miest než im prislúcha oproti výsledkom v parlamentných voľbách.
Nejde o náhodu, že ide o človeka, ktorý za vyše dve dekády zastával za SMER zrejme všetky vysoké ústavné funkcie od poslanca Národnej rady až po šéfa vtedajšieho parlamentu a premiéra exekutívy. Ale v žiadnej z týchto ústavných funkcii nezažiaril. Skôr to bolo zakaždým naopak.
Veď meniť len postele ani v nevestinci nepostačí pre jeho lepšiu povesť. Už mu v súčasnej tragikomédii teda chýba len najvyššia ústavná funkcia v štáte - byť prezidentom. Ale tomu môže bezpečne zabrániť iba jednotný postup voči kandidátovi súčasnej demokratickej opozície.
Pretože Pellegrini je v nastávajúcej predvolebnej kampani veľmi zraniteľný. Nezachránia ho pred neúspechom ani očakávané lži, ohýbanie pravdy či vymyslené podrazy na demokratických konkurentov. Verím, že sa opäť zopakuje história z predchádzajúcich prezidentských volieb. Keď veľkého favorita Fica porazil neznámy podnikateľ z Popradu Kiska a o päť rokov neskôr nominanta Smeru eurokomisára Šefčoviča neznáma právnička z Pezinka.
(Odporúčam si prečítať aj predchádzajúci článok „Mohol by byť prezidentom Hamran?)
P.S.: Ďakujem pán administrátor za Vašu trvalú pozornosť, o čom svedčí aj to, že 27. 10. po 10.hod. mal blog tohto obsahu "až" 509 - krát čítaní, ale o 5 hod. neskôr (v prvý deň od zverejnenia) už celkom zamrzol a čitatelia oň už neprejavili ďalší záujem. ich počet sa potom zvýšil iba o 100 - krát.
