Napriek tomu náš premiér Fico vyhlásil, že sa v budúcom roku chystá do Moskvy na oslavy výročia konca druhej svetovej vojny. Podľa premiéra si vraj musíme priznať, že naša sloboda prišla z Východu. Áno. prišla a s ňou i neslýchaný teror v päťdesiatych rokoch i štyridsaťročná doba temna a ekonomicko-technického zaostávania za moderným svetom.
Lebo takto si koncom vojny nás aj náš starý kontinent vojen v Jalte rozdelili americký prezident Roosewelt a kremeľský imperátor Stalin. Na dva diametrálne odlišné svety – na krajiny demokracie i slobody a na vazalské gubernie cársko-socialistického impéria vtedajšieho Sovietskeho zväzu (Ruska).
Preto tanky amerického generála Pattona museli zahamovať už v Plzni. Nesmeli ísť oslobodiť a prísť pomôcť májovému povstaniu Prahy. Tá musela krvácať a čakať až na príchod „osloboditeľov“ Červenej armády. Keďže povojnovú demarkačnú čiaru si víťazi vojny (žiaľ) vytýčili o niečo ďalej od našich hraníc v Bavorsku.
So Stalinom sa prerátal svojou kompromisnou a naivnou politikou aj prezident E. Beneš. Ten sa zmýlil v tom, že by práve naša krajina mohla byť akýmsi kompromisným „politickým mostom“ medzi zaostalým (v 19. storočí) Východom a progresívnym Západom.
História mnohých národov východnej Európy svedčí o tom, že pre agresívne impérium Rusko vždy platila a platí i dnes len jediná vec – väčšia sila. Potvrdil nám to aj fínsky prezident Alexander Stubb, keď tvrdí, že Rusko má imperializmus v DNA, že jeho existencia sa točí okolo dobývania území a zotročovania iných národov. Z obsiahleho rozhovoru „Je Zbytočné hovoriť o ultimátach Ruska“ (v SME (15.10.) odcitujem jeho tri varujúce a poučné výroky z tohto v SME zverejneného rozhovoru:
„Nemali by sme zabúdať, že Ukrajina už vyhrala najväčšiu bitku – bitku za nezávislosť a suverenitu. Putin chcel Ukrajinu pohltiť a rusifikovať, ale namiesto toho sa Ukrajina stáva európskou. Stane sa členom Európskej únie a NATO. Podmienky mieru závisia od Ukrajiny, Zelenskyj musí zabezpečiť štyri kľúčové prvky: získať späť územie okupované Ruskom, získať bezpečnostné záruky, pohnať k zodpovednosti osoby zodpovedné za zločiny proti svojmu národu a obnoviť krajinu. Zelenského mierový plán má zmysel. Putin musí pochopiť, že v tomto prehrá – a to veľmi ťažko.“
„Diskutovať o tzv. „červených čiarach“ Ruska je zbytočné. Putin sa pravidlami neriadi. Zabíja nevinných ľudí, bombarduje nemocnice ,škôlky, ničí školy, divadlá, obytné budovy. Deň čo deň. Neexistuje hranica , ktorú by neprekročil, žiadna hranica zdrojov, ktoré je ochotný využiť vrátane životov vlastných občanov, ktorých posiela umierať vo vojne. Musíme pochopiť jeho spôsob myslenia. Pre Putina ľudský život – či už ruský, alebo ukrajinský – nič neznamená.“
„ Vo Fínsku diskutujeme o novom zahraničnopolitickom prístupe, ktorý nazývam hodnotový realizmus. Na jednej strane chceme presadzovať a brániť hodnoty, ako sú ľudské práva, demokracia, právny štát a sloboda prejavu, a chceme zachovať medzinárodný poriadok založený na hodnotách. Na druhej strane musíme zostať realisti a robiť tvrdé kompromisy. Keď Rusko využíva migrantov ako politický nástroj, už to nie je otázka azylovej politiky. Stáva sa z nej bezpečnostná otázka. Áno, nie je to ľahké. Zahraničná politika vždy zahŕňa zložité posudzovanie hodnôt.“
Pozoruhodný a presný je článok autora Ivana Kuhna „To môže iba premiér na Slovensku“ (SME 11. – 13. 10.), v ktorom historicky presne uviedol už od svetovej vojny súčet územných výbojov agresívneho Ruska. Je ich naozaj mnoho aj pre silné objektívne nátury.
Je to tiež konkrétny varovný hlas pre služobníkov alebo iba obdivovateľov agresora z Východu, teda všetkých tých, čo volajú zadubene po „mieri“ na Ukrajine v prospech dosiahnutia cieľov útočníka, a sú tak závažnou „škodnou“ pre Ukrajincov a slobodný svet. Odcitujem aspoň jeden dlhý úryvok z tohto pre nás skutočne poučného článku, ktorý sa týka práve vyhrotených poľsko-ruských vzťahov:
„Tretieho augusta 1939 bol v Moskve podpísaný pakt Molotov-Ribbentrop. V jeho tajnom protokole si Nemecko a Sovietsky zväz podelili východnú Európu. Postupnosť udalostí, ktoré vyplynuli z tohto tajného protokolu, bola nasledujúca: Prvého septembra 1939 nacistické Nemecko zaútočilo na Poľsko, 17. septembra 1939 z východu zaútočil Sovietsky zväz. To je prvý dôvod, prečo sa v Poľsku- takmer nestretnete s tvrdením, že sloboda prišla z východu. A už vôbec nie z úst poľského premiéra, či už konzervatívneho, alebo liberálneho.
Samozrejme Stalin tvrdil, že dôvodom vpádu sovietskych vojsk do Poľska je ochrana bieloruskej a ukrajinskej menšiny v Poľsku. Aká to podobnosť s tvrdením Putina, že dôvodom vpádu ruskej armády na Ukrajinu je ochrana ruskojazyčnej menšiny!
V rámci tejto „ochrany“ sovietska tajná služba NKVD povraždila v táboroch pre vojnových zajatcov v Katyni v roku 1940 približne 22-tisíc poľských mužov, najmä dôstojníkov a príslušníkov inteligencie. To je druhý dôvod prečo sa v Poľsku veľmi nestretnete s tvrdením, že sloboda prišla z východu.
Tretím dôvodom je pozastavenie ofenzívy Černenej armády na pravom brehu Visly, kým nemecké vojská nepotlačili Varšavské povstanie (1.august – 2.október 1944). Štvrtým dôvodom , prečo si poliaci nemyslia, že sloboda prišla z východu, je fakt, že Sovietsky zväz si po druhej svetovej vojne ponechal väčšinu území, ktoré obsadil v septembri 1939.
A piatym dôvodom je ustanovenie komunistického totalitného režimu sovietskou tajnou službou a prenasledovanie príslušníkov poľského nekomunistického protinacistického odboja a navrátilcov, ktorí bojovali proti nacistickému Nemecku vo Veľkej Británii.“
Nadväzne na oba články a ich závažnú tému odcitujem tri úryvky z môjho nedávno zverejneného článku: „Keď Hitler podviedol Stalina“, ktorý však mal so zreteľom na význam svojho obsahu v podstate trápny počet čitateľov len 865 – krát:
„Veď kremeľský masový vrah, ktorého ešte dnes v Rusku oslavujú, nechcel uveriť zrade „Priateľa“ Hitlera ani vtedy, keď už nemecké tanky rachotili na západných hraniciach jeho impéria. nechcel uveriť hodnoverným hláseniam spravodajcov z pohraničia Poľska.“
„Považoval napadnutie za provokáciu západných rozviedok voči svojmu vierolomnému spojencovi, s ktorým si po podpísaní paktu podelil napadnuté Poľsko a pre seba uchvátil celé Pobaltie. Po prepadnutí nacistami v júni 1941 sa však psychicky zrútil a tri dni sa skrýval v kremeľskej nore. Až potom prehovoril k občanom o napadnutí krajiny Nemeckom, ktoré ruská tlač dva roky ospevovala ako vzor spoločného nacionálneho socializmu.“
„On chorobne nedôverčivý a „neomylný“ slepo veril psychopatovi fašizmu, že ich spojenectvo vydrží z pragmatických dôvodov. Očakával, že nemecké dobyvačné plány sa neuskutočnia na Východe, ale že jeho „spojenec“ bude chcieť pre svoj vraj utláčaný národ dobyť strategicky a hospodársky významnejší „životný priestor“ na Západe. Prerátal sa však, lebo nedočkavý agresor zmenil po neúspešnom bombardovaní ostrovného Anglicka svoje agresívne plány a rozpútal boje na dvoch frontoch - aj voči svojmu spojencovi Rusku.“
P.S.: politicky aktuálny , výnimočný (aj pre zadubencov) užitočný text je už od zverejnenia . technicky tvrdo cenzurovaný. Preto v samotnom hodnotený pána admina dosiaľ "vykázal " za 3 hod iba 194 - krát čítaní. Páčil sa však už 14 - krát.
O deň po zverejnení blogu ešte horší výsledok ako doteraz- už len (spolu) 533 čitateľov článku. Azda nejde o výstižnú manipuláciu v hodnotení tohto blogu pánom všemocným, jeho pomstivú diskrimináciu blogera a rukolapnú technickú cenzúru tohto spoločensky užitočného blogu???
.
