Z článku pri prenose na zverejnenie „záhadne“ zmizol text celej prvej strany napísaného komentára blogerom, ktorú však už neviem znova v pôvodnej podobe zopakovať. Keďže tejto vážnej aktuálnej téme sa venujú aj iní autori v denníku SME vecnými a výstižnými článkami i komentármi, tak som si z nich dovolil vybrať niektoré úryvky a uverejniť v tomto blogu. V skratke ich odcitujem a tie výnimočné aj okomentujem:
„Drž hubu a nemoralizuj, teraz vládneme my“ (komentár v SME 26.6. šéfredaktorky Beaty Balogovej):
„Národu nemá vládnuť elita, ktorá má vytrénované morálne úsudky, praktizuje empatiu, ale aj sebazaprenie, disciplínu a schopnosť držať svoje vášne na uzde. Hlúposť a amorálnosť už nie sú hendikepom pre vládnutie. Naopak pre mnohých so tuposť a neokrôchanosť priamou cestou do náručia voliča. Preto je dnes poukazovanie na morálne prešľapy považované za elitárstvo. Akási neschopnosť rozumieť národu. Klišé, ktoré diskvalifikuje v politickej komunikácii.“
„ Z bývalého agenta ŠtB bude poradca prezidenta. Bez odporu, lebo veľká časť spoločnosti je k zločinom komunizmu ľahostajná. Veď všetci sa len snažili prežiť. Mohli by o tom hovoriť disidenti, ktorých deti nemohli študovať na univerzitách.“
Nielen túto krivdu museli za čias socialistického blahobytu prežiť obete komunizmu, ale pre veľmi nízke zárobky mali aj po roku 1989 mnohé z nich žobrácke dôchodky, z ktorých opäť museli živoriť. Pričom ich „eštebácki kati“ mali v predčasných penziách neporovnateľne iné „výslužné“ a výhody.
Navyše za „poskytované služby“, pre ekonomicky podnikajúcu, lepšie informovanú a zorientovanú komunistickú „elitu“, si potom podstatne „vylepšovali“ (za rôzne dôverné protispoločenské informácie) svoj životný nadštandard. Nakoniec obchod s informáciami je i dnes bežným artiklom v SIS, čo na jej streche už i vrabce čvirikajú.
Najvypuklejší príklad ukážky tohto zlyhania v zásadnej otázke (a to demokratickej spravodlivosti a občianskej rovnoprávnosti) sa prejavil u oligarchickej Penty. Keď tá draho platila za „služby“ najinformovanejšiemu a najschopnejšiemu hlavnému šéfovi ŠtB i super špiónovi vo federálnom Československu, Slovákovi Lorencovi.
Keď ho oficiálne zamestnala vo funkcii jej poradcu. Pričom o jeho prepojeniach na kremeľské výzvedné služby museli byť jasné už z jeho pracovného zaradenia. Je trestuhodná vec, že tento človek mohol nepriamo zasahoval cez Pentu do „prostredia“ demokratického štátu po páde komunizmu.
„Smer nie je sociálna demokracia“ (článok v SME 21. – 23.6. od bývalého významného politika a veľvyslanca v Maďarsku I Čechách):
„Keď som sa na sociálnych sieťach vyjadril, že Smer definitívne zhodil sociálnodemokratickú masku, staronová europoslankyňa za Smer Katarína Roth Neveďalová mi v relácii Komentáre na RTVS odkázala, že by som sa „už mal konečne prestať vyjadrovať“.
„Moju povinnosť mlčať odôvodnila tým, že som „získal aj vďaka Smeru veľa pozícií, že som bol „veľvyslancom na tých najrenomovanejších miestach“.
„Kto má iný názor, nech čuší.“
„Nie je to prvý takýto odkaz z kruhov Smeru. Ako aj tie ostatné je charakteristický tým, že namiesto vecnej polemiky s mojimi názormi sa obmedzuje na osobný útok.
Pani poslankyňa ukázala, ako si predstavuje demokraciu, slobodu slova a toľko jej kolegami zo Smeru zdôrazňované „právo na názor“.
„Dalo by sa to vyjadriť asi takto: „My smeráci takéto právo máme a všetci ho musia v EÚ rešpektovať, aj keď to je názor absolútne menšinový a delíme sa oň iba s vládou Viktora Orbána a niektorými krajne pravicovými stranami. A tí, ktorí majú iný názor ako my, nech čušia, lebo ich onálepkujeme ako vojnových štváčov.“
„Logika gangu“
„Pani Roth Neveďalová uvažuje podľa logiky gangu: dali sme ti kedysi nejakú pozíciu, tak nám musíš do smrti slúžiť a nesmieš si dovoliť nás kritizovať, akokoľvek by sme sa vzdialili od hodnôt a cieľov, ktoré sme pôvodne deklarovali.
Keď som ako predseda SDĽ v roku 1992 na odporučenie Ľubomíra Fogaša presvedčil východoslovenskú krajskú organizáciu SDĽ, aby mladého talentovaného bratislavského právnika Roberta Fica dali na kandidátku do Slovenskej národnej rady vo východoslovenskom volebnom kraji, ani mi vo sne nenapadlo, že ten človek mi musí byť nadosmrti lojálny.
Nikdy som Ficovi nevykrikoval, že zradil SDĽ, keď z nej v roku 1999, v najťažších časoch, keď niesla historickú zodpovednosť za budúcnosť Slovenska, odišiel.“
„Dnes mi zásadne prekáža spolupráca sociálnej demokracie s krajnou pravicou. Pre mňa ako človeka so sociálnodemokratickým zmýšľaním a antifašistu je to neprekročiteľná červená čiara.“
(POKRAČOVANIE BLOGU ČOSKORO.)
P.S.: Rôzne záhady a "hry" na mojich blogoch sú už samozrejmosťou. Nielen, že ma pán admin svojvoľne vylúčil z Výberu blogov, ale napríklad na tomto blogu sa jeho "tachometer" nadlho zastavil na čísle 927 - krát, hoci článok je stále v ponuke ako aktuálny.
Navyše pánovi Yashovi som v rámci diskusie poďakoval za upozornenie, že hlavný eštébak sa správne menuje LORENC. Toto moje poďakovanie po zverejnení však z diskusie pán admin vymazal a už opravený údaj uviedol v texte blogu opäť na chybné meno LERINC. Hoci som musel znova starý údaj správne opraviť , ale nechcel som na túto novú provokáciu reagovať.
Až po zistení, že blog bol dlho vypnutý zo systému počítania čitateľov na čísle 927 - krát som na "nový čin" zareagoval, hoci som už predtým opravil chybný údaj v texte. Pán admin ma nehanebne podcenil, keď si myslí, že ma podobnými podrazmi vyštve z blog(u). sme.sk , ako viacerých iných úspešných blogerov. To bude výlučne moje vlastné rozhodnutie, keď sa napokon z blogu SME odídem. Ale nie na základe jeho obštrukcii a sťažujúcich technických zásahov do prevádzky počítača, za ktoré by sa každý slušný človek na jeho mieste hanbil.
