...zverejnený v Zbierke zákonov a v pondelok 1. júla 2024 mohol tak byť aj účinný. Takýto v legislatíve expresný, fantasmagorický spôsob a postup oboch napokon usvedčil, že Ústava SR je pre nich nadbytočný zdrap papiera. Keď prezident a minister môže konať perfídne v expresnej súhre a zhode ako úder moci hromobitia občanov. Presne podľa návodu, želania a príkazu šéfa Róberta Fica
„Pellegrini už slúži“ (SME 2.7.) pod týmto titulkom napísal k téme vecný a poučný komentár Peter Tkačenka, z ktorého odcitujem nasledovné úryvky:
„Keď Peter Pellegrini rozprával, že o RTVS rozhodne počas prvého júlového týždňa ...“
„Už vieme, že prezident tradične luhal a trepal do vetra , spoločne s vládou mu išlo akurát o to, aby zákon nebolo možné pred nadobudnutím účinnosti napadnúť v Košiciach. Takže ako ústavný činiteľ vandráckeho typu zákon podpísal v nedeľu v noci a pred polnocou sa objavil v Zbierke zákonov.“
„Pokiaľ ide o samotný zákon, svojou obludnou perfídnosťou môže paradoxne prispieť k rozvoju slovenskej legislatívno-právnej vedy. Málo doceňovanou okolnosťou totiž je, akým spôsobom sa vláda rozhodla médium ovládnuť vymenovaním vlastných.
RTVS nebola premenovaná , ona akože „zanikla“, čím logicky zanikli aj funkcionárske miesta. A vznikla „nová“ inštitúcia, ktorá zhodou okolnosti prevzala všetky záväzky, majetok a personál – s výnimkou riaditeľa a Rady RTVS.“
„Postup podľa vzoru RTVS otvára dvere, aby každá nová parlamentná väčšina “zrušila“ ľubovoľnú nezávislú inštitúciu a „založila“ novú. Bude užitočné, keď (ak) Ústavný súd toto grobianstvo pomenuje a zatrhne. Ľudia istých kvalít svoju cenu poznajú a úspešne sa za ňu predávajú. V prípade Pellegriniho , je to nielen známe, ale sa to dokonca považuje za cnosť. Gratulujeme.“
Myslím si, že taký drzý podvod, právnu nemorálnosť či mrzký politický a chaotický legislatívny pamflet by si ani v časoch diktatúry a bezprávia nedovolili ani Gottwald, Zápotocký, Novotný, Husák či po páde totality Vladimír Mečiar.
Ten keď chcel vymeniť v roku 1990 „neposlušného“ šéfa televízneho spravodajstva a publicistiky Jána Fülleho a sa mu to nepodarilo nátlakom na vedenie televízie, ani na to nezískal súhlas vo vtedajšom vyváženom zastúpení členov Televíznej rady, tak potom odvolanie šéfredaktora riešil legislatívne, ale legálnym spôsobom.
Prijatím novely zákona, podľa ktorej výber členov TR si uzurpoval parlament, čo žiaľ, platí dodnes. Bol to vtedy zaujímavý a dlhý proces, o ktorom ako člen TR veľa viem. Z dôvodu spätne umožniť teraz čitateľom porovnať to s mocenským legislatívnym násilím vlády Fico IV., takže zverejním tento autentický a zaujímavý príbeh v ďalšom už samostatnom blogu.
Pôvodne som vybral citáty na zverejnenie z článkov SME od šiestich prestížnych autorov , ale napokon som to zúžil len na už uvedený komentár Petra Tkačenku. Stalo sa tak na základe pochybného rozhodnutia Ústavného súdu vo veci škandalóznej novely Trestného zákona- Ale aj preto, že ešte nedopísaný a uložený blog 3. časti tohto pokračovania sa mi opäť „záhadne vyparil“ z pamäti počítača. Potom som ho dlho hľadal a nakoniec jeho náhradnú verziu našiel inde uloženú, ale s neúplným textom.
Chýbali v ňom štyri citáty výstižného článku reálnych prognóz „Zábava ešte len vygraduje“ ((SME 3.7.) od známeho komentátora Arpáda Soltésza, s ktorým názorom sa plne stotožňujem. Keďže i zrak mi už dobre neslúži a opisovanie dlhšieho tetu mi robí problémy, tak som nakoniec rezignoval na jeho obnovu.
Veď brodiť sa iniciatívne a kriticky nekonečným bahnom súčasnej politiky a komentovať túto mizériu dneška, mi už otravuje ducha i telo. Najmä potom, keď mi s „prestávkami strečkuje“ aj počítač. Pričom jeho prevádzkyschopnosť som dal odborne overiť. Zrejme budem musieť túto tému otvoriť širšie a nájsť príčinu, no najmä nápravu.
P.S.: Nastala tentoraz technická cenzúra blogu veľmi skoro (254 - krát čit.)???.
