Tento u nás všeobecne rozšírený a utajovaný čin plagiátorstva, dnes najväčší „hit“ hlavnej témy médií, pobúril nielen akademickú obec, ale aj iných ľudí. Tí sa vehementne dovolávajú morálky, slušnosti, poriadku a čistoty práve v politike, hoci tie sú nedostatkové u nás všade. Môže teda ísť o reálnu požiadavku v podmienkach, keď netrestaná korupcia valcuje morálne, politicky, právne celý štát už od jeho vzniku? A hlavného „upratovača“ preventívne hanobíme a nechceme mu dať šancu splniť to, čo sľúbil, konečne urobiť na Slovensku poriadok aspoň s veľkými zlodejmi.
Netrúfam si hádať počty morálne slušných a životnými skúsenosťami overených občanov, ktorí by seriózne a objektívne hodnotili stav predovšetkým morálneho temna v krajine, jeho príčin, dôsledkov a možných riešení. Lebo nepostačí iba nekonkrétne, bezhlavo kádrovať a kritizovať z formálnych hľadísk neprispôsobivého a svojského premiéra.
Matovič však knal správne, keď pri pandémii vírusu nepodľahol hanebnej osobnej kritike a útokom kritikov. A tak isto konal aj teraz pri plagiátorstve Kollára. Keď sa dôsledne držal dráždivých slov, že pre jednu diplomovku nepoloží vládu! Čo sa dialo potom, to bol už iba veľký mediálny lynč s účelom využiť príležitosť a zvrhnúť novú vládu. A potom dotlačiť do jej čela pre korupčníkov povoľnejšieho Pellegriniho. Argumentov pre toto tvrdenie som už uverejnil v mojich blogoch veľa.
Kedysi dávno hviezdny „podnikateľ“ a dnes známy kriminálnik Majský v televízii vyhlásil, že každý sa dá kúpiť, lebo je to iba otázka nakoľko sa vysoko cení. Na toto tvrdenie mám podstatne iný názor. Pretože pri korupcii rozhoduje vždy to, či sa subjekt pri pokuse ho skorumpovanie odolal, a či sa pri pokušení sám seba dostatočne vážil i cenil
Prečo som tento starý príbeh mimo témy vyhrabal? Lebo dnes je módou, že ak niekto niečo alebo niekoho v niečom podporí, tak je upodozrievaný, či to nerobí pre svoj osobný profit. Zavrhnutá je morálnosť, hrdosť a nezištnosť človeka, že môže konať aj inak, že chce iba vyjadriť svoj osobný poznatok a názor na konkrétnu udalosť, vec či subjekt.
Nie každý čitateľ blogu bude súhlasiť s mojím názorom na Matoviča, jeho verejnou obhajobou z mojej strany. Dôvod tejto obhajoby je len ten, že médiá voči nemu dlhodobo páchajú verejný lynč, na môj vkus veľmi neprijateľný. Aj jeho prípad dokazuje, že v politike si už médiá zamenili kontrolu vládnej moci za vlastnú nemoc a osvojili až hrozivú nelegálnu moc. Keďže mnohé už stratli svoju nezávislosť. Politici sú už na tom rovnako ako herci, že bez priazne médií nemôžu získať vo verejnosti nevyhnutnú popularitu a prestíž. .
Osobne Matoviča nepoznám. Ani Oľano som nevolil. Tiež ma on ničím nemohol skorumpovať (aj keby chcel) v prospech toho, že o ňom budem písať pozitívne. To len na okraj prečo iniciatívne a dobromyseľne píšem o problematickom premiérovi pre mnohých iných. Nie som však a nebudem nekritická „žehlička“ na ospravedlnenie jeho chýb, ak to osobne zistím, Preto ani môj prípadný omyl nemôžem na sto percent vylúčiť. Potom by však hneď nasledovalo ospravedlnenie.
(P.S. Pre vyhranené politické zameranie tohto článku očakávam, že správca blogu technicky zabezpečí jeho krátku životnosť čítania. Možno už po 12-tich hodinách od zverejnenia. Stalo sa to už u viacerých mojich komentároch. Ten zo včerajška, výsostne aktuálny o súčasnej situácii v štáte, s názvom: „Rozklad koalície a vlády sa už nekoná ...“, hneď poobede strácal dynamiku. Postupne klesol z 1.miesta z tabuľky „Dnes – Najčítanejšie“ o priečky nižšie. Nič na tom však nemení, že dosiahol už skoro 4000 tisíc čítaní. Kritické poznatky som ešte včera uviedol o tom v dvoch stručných vstupoch do diskusie k príslušnému komentáru.)
