Preto ani pre plagiát nebudem premiéra kritizovať, opakovane ho budem v blogoch brániť pred najhlasnejšími kritikmi. Lebo som presvedčený, že dosiaľ nerozkrádal štát a nebude ani teraz kradnúť. Hoci príležitostí na to bude mať neúrekom z miliárd, poskytnutých Bruselom.
Okrem iných daností patrí on k minimu počtu tých, ktorí získali voľbami možnosť, že pôjdu nekompromisne proti najmocnejšej chobotnice – našej mafie korupcie a korupčníkov. A to aj z najvyšších hospodárskych a politických kruhov. Aj v prípade kauzy diplomovky sa nevyhovára, ale priznáva sa, že ju odkopíroval z kníh Pavla Kárasza, takže je zlodejom cudzích myšlienok. Lebo jeho prioritou vtedy bolo úspešné podnikanie (v roku 1998). Za to sa ospravedlnil, ale že odstúpi z funkcie až potom, čo splní svoje predvolebné sľuby.
Ale to ho za tento čin proti autorskej etike vôbec neospravedlňujem. Ale v slovenskej politike po osobných skúsenostiach neočakávam ani kultúru, ani morálku. Ale pre jeho mnohé kritiky (prevažne len domnienky, výmysly a lži) každým dňom mu fandím viacej. Mám na to vážne dôvody, z ktorých aspoň niektoré skonkretizujem.
Odsudzujem to, že proti premiérovi už od vzniku vlády uplatňujú niektoré oficiálne média akékoľvek výhrady, skreslenia a zveličenia, rôzne dômysly. Čokoľvek, čo vyhovuje.
To sa potom účelovo zmanipuluje a maximalizuje, aby sa čoskoro rozpadla vláda a predovšetkým rezignoval sám Matovič. V konkretizácii tohto môjho spoznania a tvrdenia sa nebudem opakovať tým, čo som už konkretizoval v poslednom blogu: „Kňažko (výstižne): Intenzívny mediálny lynč – pokus o rozpad koalície.“ Táto očakávaná hystéria sa deje a zneužíva aj okolo novej kauzy – plagiátu premiéra
Jeho dnešných kritikov – chrabrých zástancov morálky sa pýtam, prečo mlčali v časoch, keď dvaja premiéri si vydržiavali za štátne peniaze „dámy“ pre svoje osobné potešenia? Napríklad, keď Mečiar mal „poradkyňu pre všetko“ a jej manžel získal ako „bolestné“ od štátu – piešťanské liečebné kúpele. Azda si to nezaslúžilo väčšiu kritiku než kopírované texty diplomoviek? Neporovnateľne vyššia je nemorálnosť v polícii, na prokuratúre a súdoch v prípade generála vo výslužbe Macka a jeho syna..
Táto nehorázna osobná krivda a veľmi vážna téma, priam vyšitá a nebulvárna pre seriózne média, je však nimi ignorovaná. Postihnutý vojak o tom dlho blogoval detailnými opismi na blogoch Sme, ale tento kritický prípad novinárov vôbec neoslovil. Lebo ich hlavnú pozornosť zamestnáva téma nájsť akúkoľvek možnú potupu predsedu vlády hoci z jeho dávnej minulosti.
Preto im odporúčam, že ak chcú podstatne usvedčiť Matoviča ako kritizujúceho „farizeja“, ktorý nekresťansky zbohatol na úkor okrádania Slovenska, nech sa mu to snažia dokázať. To by bola významná vec o jeho neprijateľnosti v danej funkcii, lebo jeho kredit by mal potom rovnakú hodnotu, aká je u Počiatka, Kaliňáka či ďalších matadorov z panoptika politikov Smeru, SNS a iných strán v zoznamoch oligarchie.
Lenže títo lacní kritici dobre vedia, že by potom odišli s dlhým nosom prázdnych zistení a blamáží. Keďže Matovič počas rôznych politických afér nefiguruje v žiadnych obchodných transakciách a spojeniach s mecenášmi, ani v schránkových či iných firmách, ani v ich spolumajiteľstve či správnych radách: Dokonca i jeho firmu už vlastní manželka. To sú tie jedine správne mafiánske spojenia a prostriedok k bohatstvu i korupcie, v ktorých figurujú (a nemali by) mnohí členovia bývalej vlády a parlamentu zatiaľ legalizovane..
Pretože on zbohatol výlučne v rámci morálky a princípov, platných v liberálnom kapitalizme. Mal jedinečný a konkurenčne ťažko opakovateľný nápad. Dôvtipne a múdro založiť noviny pre inzerciu bežných služieb a informačnú potrebu občana. A tie potom vhadzoval zadarmo domácnostiam ako informačnú pomoc do poštových schránok.
On ani stranu Oľano nevytvoril za milióny od súčasných zbohatlíkov, ako sa to bežne udialo v prípadoch už i renomovaných iných strán. Takže nijakému zbohatlíkovi sa nemusel zaviazať ako dávno Fico a dnes Hlas Pelleho. Možno Matovičovi na vznik strany stačilo len málo do dvesto či tristo tisícok eur z vlastného majetku. Lenže jeho originálny nápad vytvoril atypickú parlamentnú stranu, s ktorou z realizoval úspešne najvyššiu politiku bez straníckych štruktúr. Na ktorých uživenie každá klasická strana musí mať dostatok veľkých finančných príjmov.
Pritom pre početné a parazitné členstvo musí strana aj vytvoriť dostatočný počet korýt v štátnom aparáte. Nech mi kritici tohto najúspešnejšieho novátora v politike ukážu iného politika, ktoré vie takto racionálne a úspešne myslieť. A čo tiež svoje obdivuhodné nápady a plány vie do praxe s veľkým úspechom zaviesť aj proti už zavedeným pravidlám v praxi, aby i fungovali. Preto, čo dnes o premiérovi šíria média je (okrem plagiátu) len účelová lož a enormná snaha ho v očiach verejnosti skompromitovať a zdiskreditovať. Uchrániť tak mecenášov – majiteľov médií od postupnej bolestnej porážky.
Matovičovi nezabránila nevídanému úspechu vo voľbách ani značná nepriazeň médií voči OĽANO – strany jedného muža, ktorý bez rozsiahleho straníckeho aparátu dosiahol fantastický výsledok. Takže tento vraj neschopný vidiecky odroň nevyberaných spôsobov suverénne a s minimom vynaložených financií porazil dovtedy neporaziteľný oligarchický Smer. A to napriek jeho úplatku pre dôchodcov – trinástemu dôchodku. Aj do volieb nasadenej fešáckej tváre – usmievajúceho sa lídra s jamkami.
Vždy predvídavým oligarchom to tentoraz nevyšlo, že z nich môže vzísť ako víťaz ich obávaný kritik, totálne podcenený premiér Matovič. Veď dosiaľ zakaždým spoľahlivo uhádli, na ktoré stranícke „elity“ môžu bez rizika vsadiť svoje nakradnuté milióny, aby sa im niekoľkonásobne vrátili.
Matovičov volebný výsledok nemá praktickú obdobu možno ani v rámci EÚ. Preto všetkým kritikom premiéra odporúčam, aby nezavádzali. Sústavne zosmiešňovaný a podceňovaný Matovič ukázal aj vo voľbách, že na Slovensku nemáme iného politika, ktorý by vedel tak presvedčivo poraziť dvojicu Fico – Pellegrini aj s ich výkvetom klamstva a demagógie. S finančne výborne zabezpečenou personálnou kamarilou moci.
Usvedčený patologický klamár Fico kedysi presvedčivo tvrdil, že terajší premiér je daňový podvodník. Preto nariadil cez svojich služobníkov, aby NAKA trikrát vpadla do sídla jeho firmy (možno vtedy už manželky). Komando polície v nej potom zaistilo množstvo dokumentov i počítače, ale nič konkrétne a použiteľné pre média nenašla. Aby sa mohlo škandalizovať meno údajného „páchateľa“ podvodov.
Takže som rád, že to, čo som si v neoprávnenej kritike Matoviča v médiách všimol, všimli si aj múdrejší odo mňa - bývalí politici Mikloš či Kňažko, umelec Lasica i publicista Rumpli. Pochopili, že tu vôbec nejde o plagiát Kollára, ale pre Slovensko o zlý a nebezpečný scenár aj vývoj.
Zrejme pre tento dôvod správne reagoval na plagiátorstvo premiéra aj „Okradnutý ekonóm: Nie je to moja urážka“ (Sme 17.7.). Keď na dotieravé otázky novinára v rozhovore reagoval autor Kárasz veľmi zdržanlivo voči plagiátorovi v čele vlády. Hoci bol poradcom Fica povedal: „Pre mňa sú to nepodstatné veci z hľadiska problémov, ktoré Slovensko má a ktoré ho čakajú.“. Ďalej z jeho odpovedí citujem: „Je to otázka jeho cti ...“(myslel Matoviča) Keby ste rozvádzali docentúry, profesúry veľkých doktorov a čo všetko táto na Slovensku, tak by ste možno boli prekvapený. Ale o tom sa nehovorí. Iba sa vyberú ľudia.“
Je potom rozhorčená etická škandalizácia a moralizovanie plagiátorstva premiéra v našej nemorálnej spoločnosti (počas hlbokej celosvetovej krízy) opodstatnená? Kto si bez viny, tak sa ukáž, a hoď do mňa kameňom!
