Ich adresátom boli a sú príslušní (ne)kompetentní politici. Tí, ktorí za vrcholový patový stav zodpovedajú, a môžu ju aspoň zmierniť. To bol môj dôvod i zámer napísať a zverejniť na seba nadväzné tri blogy.
Zrejme nie je potrebné ešte zopakovať ich konkrétne detaily. Čitateľ, ktorý ich nečítal, a chcel by si ich prečítať, ten ich môže stále nájsť v aktuálnej ponuke nových blogov. Ich tituly sú tieto (poradie od najnovšieho): „Adekvátna odpoveď OĽaNO – rezignácia premiéra?“, „Za Korčoka niet dnes náhrada“ či „Prezidentka by mala demisiu Korčoka odmietnuť“.
V mojom prípade je už samozrejmé, že ani jeden z článkov nebol zaradený do „osmičky dnes najčítanejšie blogy“, pričom všetky tam patrili v prvý deň od zverejnenia počtom čítaní jednoznačne. Keďže dva z článkov mali byť v „osmičke“ počtom čítaní na prvom miesto a jeden by bol v poradí druhý.
Samotná účasť v nej u každého blogu je určujúca na vývoj jeho budúceho počtu čitateľov. V prípade mojich troch blogov vyznieva paradoxne a zarážajúco táto daná skutočnosť. Lebo napriek ich diskvalifikácie a handicapu získali hneď na úvod (napriek neúčasti v „osmičke“) v prvý deň od zverejnenia taký počet čítaní, aby v nej podľa výsledkov dokonca všetkých deväť malo byť na čelnom mieste. Ale ani jediný z nich tam nebol.
Ale nečudo , že sa tak nestalo z viacerých rýdzo subjektívnych príčin pána administrátora.. Keď napríklad pri blogu o abdikácii premiéra bolo také čudo, že v prvý deň od zverejnenia za vyše šesť hodín bol o 12. 03 hod. počet čítaní 569-krát Ale v nasledujúcich vyše osem hodín (o 20.50 hod.) nastal „neuveriteľný prírastok“ „až“ o 141-krát viacej (celkove 737 -krát). Na druhý deň ráno o 9.00 hod. „doslovný rekord“ za vyše 12 hod. ešte podstatne menej – len o 137-krát (celkovo 874-krát).
Rovnaké to bolo aj pri ďalších dvoch blogoch, ale tiež iných šesť už s inou témou Pán administrátor ma tak trestal vari natrvalo zákazom dostať sa blogmi do „osmičky“ a „výberu“. Jeho dôvod pre tento drastický krok nečakanej diskriminácie bol dôsledok na moju opakujúcu sa oprávnenú kritiku. Vraj som tým mal porušovať Etický kódex blogera, čo považujem za nedôvodné, neprijateľné a všeobecne škodlivé voči slobode prejavu.
Toto jeho bezprecedentné rozhodnutie najmä v prípade uvedených troch blogov zrejme prekazilo ich hlavný zámer a účel, byť nástrojom a poslom návrhov autora hlavným adresátom – kompetentným politikom v súčasnej príliš zložitej a zlovestnej politike.
Keďže blogy podstatným znížením svojho čitateľského zázemia zároveň znížili vierohodnosť zámeru osloviť aktuálne vecnými návrhmi našu rozvadenú „vrchnosť“ z hľadiska verejného záujmu. Veď potom môžu blogy ťažko uspieť svojou verejnou informatívnou hodnotou u adresátov na najvyššom poschodí proti bariére ich úradníckych šimľov. Keď ani na blogu SME nenašli potrebné hodnotové postavenie a zázemie.
Tým, že by opodstatnene boli v „osmičke“, aby zvučnejšie zneli a zapôsobili. Práve v tom spočíva neobjektívne sila médií.
