Rovnakú možnosť má aj odvolaný policajný prezident, za ktorého hovoria jeho jednoznačné výsledky vo veľmi zraniteľnej funkcii. Práve preto sa stal úhlavným nepriateľom na „odstreľ“ pre nášho RasPutina šéfa vlády a Smeru, vrátane jeho dlhoročného sluhu a čoskoro kandidáta na prezidenta tohto "dnešného výkvetu" dekadentnej moci.
Lebo súčasní dezolanti hrozby demokracie a právneho štátu pre svoje plány upevnenia svojej moci ani inú alternatívu nemajú, ani nenájdu. Takže kandidátom Smeru a HlasoSmeru aj extrémistov a fašistov naisto bude populárny a populistický chameleón, čo dlhé roky oduševnene plnil želania svojho šéfa.
Obávam sa, že pán Korčok ako protikandidát Pelegriniho pre budúci nevyberane ostrý boj je príliš slušný a málo razantný súper pre tohto klamára a populistu s veľmi širokou a lživou politickou aj mediálnou podporou. Preto ani v predvolebnom boji o Grasalkovičov palác by zrejme vzdelaný a svetom rozhľadený demokrat, bývalý minister neuspel. Čomu už nasvedčujú aj predvolebné prieskumy i jeho slabá angažovanosť a viditeľnosť v aktuálnych celospoločenských otázkach dneška.
Preto si myslím, že je nevyhnutné postaviť tvrdého a odvážneho borca razantnej presvedčivej argumentácie ako favorita celej opozície, teda pána Hamrana, ktorý pošle Petra Pellegriniho mimo dosah najvyššej funkcii v štáte a tým i možných špecifických služieb premiérovi.
Netreba zabudnúť, že veľkou výhodou bývalého policajného prezidenta by bola jeho presvedčivá schopnosť vecne a zrozumiteľne komunikovať aj v politických otázkach s ktorýmkoľvek klamárom, usvedčiť ho zo lži argumentami a to vecne bez osobných urážok. Ďalšou jeho jednoznačnou výhodou by bolo to isté, čo je aj u pána Korčoka. že má čistú minulosť, takže by ho protivníci nemohli oprávnene spájať s nejakou korupčnou či inou kriminalitou.
Jedným slovom pán Hamran je najvhodnejší presvedčivý typ na prezidenta aj pre bežného občana voliča, ktorý myslí viacej priamočiaro a jednoducho, pričom nemyslí komplikovane a akademicky ako zvykne intelektuál typu diplomata. Súčasná opozícia by preto nemala ani na jediný deň zaváhať, ale zborovo pána Hamrana osloviť, presvedčiť ho, aby kandidoval (on to už váhajúco oznámil, že chce) a potom ho vhodne mediálne či inak účinne podporiť.
Lebo inak hrozí Slovensku maďarská autokratická cesta štátnej korupcie, rovnako skorý návrat do čias zabudnutých nezákonnosti Mečiara aj väčší hospodársky a politický bojkot Slovenska zo strany vyspelých krajín sveta. Toto nebezpečie sa zvýši tým, ak je Fico premiér, Pellegrini by sa stal prezidentom a potom predseda Národnej rady bude temer s určitosťou Andrej Danko. Šlo by o dokonalý zbor skazy, ozajstnú Sodomu – Gomoru, ktorej by tvrdo velil náš chorobne mocichtivý a o nič menej pomstivý RasPutin.
Takáto silná dvojica demokratických, slušných a fundovaných kandidátov opozície (s veľmi dobrou a presvedčivou argumentáciou a bez korupčnej či inej problematickej minulosti) by však na seba navzájom neútočili, bol by to pre voličov celkom nový a prekvapivý pozitívny signál v slobodnej priamej voľbe hlavy štátu. Ten z nich, čoby mal menšie šance vo voľbe zvíťaziť by sa jej vzdal v prospech partnera (nie konkurenta|.
Samozrejme, že to chce jednotu a disciplínu strán v opozícii, ktoré by si konečne mali uvedomiť, aká budúcnosť ich inak čaká. Zrejme sa dosiaľ dosť nepoučili. Lebo potom by viacerí v tajnej voľbe nevolili za predseda parlamentu muža mnohých tvárí, pretvárky a zrady.
Toho, ktorý v roku 2020 zradil Fica a pred dvoma mesiacmi demokratickú verejnosť, keď sa k nemu znova pridal do degresívnej vlády s diskvalifikačným programom, za ktorý by sa nehanbili ani fašisti. Navyše s jej nekvalifikovanými členmi bez morálky a hanby, ale naisto nie bez budúcich utajených korupčných škandálov a škôd pre štát.
Nejde o náhodu, že v prípade Petra Pellegriniho ide o politika s veľmi pokrivenou chrbticou. Ten za vyše dve dekády zastával za SMER všetky vysoké ústavné funkcie od poslanca Národnej rady až po šéfa vtedajšieho i dnešného parlamentu či premiéra exekutívy. Ale v žiadnej z týchto ústavných funkcii nezabodoval. Skôr naopak, zakaždým slúžil autokratovi moci.
Veď zmeniť len postele ako v nevestinci nepostačí pre jeho lepšiu povesť. Už mu v súčasnej tragikomédii teda chýba len najvyššia ústavná funkcia v štáte - byť prezidentom. Ale tomu môže zabrániť iba spomenutý jednotný postup s programom spoločného kandidáta súčasnej celej demokratickej opozície.
Tá by sa mala urýchlene uvedomiť a ešte do konca roka sa dohodnúť na svojom spoločnom favoritovi volieb. Podľa mňa vyššie šance uspieť by mal bývalý prezident policajného zboru ako bývalý minister zahraničných vecí. Pre jedného z tých dvoch by sa mala protificovská opozícia čo najskôr rozhodnúť a vytvárať preňho čo najvhodnejšie podmienky na zvoleni.
Pellegrini je v nastávajúcej predvolebnej kampani reálne nebezpečne silný prezidentský kandidát, ale zároveň v predvolebných diskusiách budúceho štvrťroku aj ľahko a príliš zraniteľný politik. No len vtedy, ak by ho spoločne zovrela do „kliešti reality“ dvojica Korčok – Hamran s výdatnou podporou celej demokratickej opozície, verejnosti a mienkotvorných médií.
Len podobne rýchly, rozhodný a spoločný postup demokratov krajiny zabráni ďalšej sa črtajúcej hrozbe a katastrofe pre slušných a zákony rešpektujúcich občanov, aby žili a dožili v právnom štáte. Práve V tom prípade kandidáta na prezidenta všeobecne skorumpovanej vlády korupciou nezachránia pred volebným fiaskom ani očakávané lži, ohýbanie pravdy či vymyslené podrazy na demokratických konkurentov voľby.
Potom pevne verím, že sa opäť zopakuje história z predchádzajúcich prezidentských volieb. Keď veľkého favorita Fica porazil neznámy podnikateľ z Popradu Kiska a o päť rokov neskôr nominanta Smeru eurokomisára Šefčoviča pre zmenu neznáma právnička z Pezinka, Zuzana Čaputová.
