Ide o titulok komentára Evy Čobejovej, ktorá v podtitulku svojho článku uviedla aj toto: „Sulík už môže vládu nielen opustiť, ale aj povaliť. Niektoré médiá ho na "povalenie" vlády priamo vyzývajú.“ Keďže uvedený komentár tejto autorky ma upútal viacerými reálnym postrehmi, tak z neho odcitujem niekoľko úryvkov. Tie neskreslene naznačujú veľmi nebezpečnú stigmu súčasného diania v politike aj médiách:
„Stala sa zvláštna a nečakaná vec. Keď Richard Sulík so svojou SaS vstupoval do vládnej koalície, vedel jedno: nesmiem „povaliť“ túto vládu. Musím zlomiť stigmu SaS, že dokáže podraziť nohy vlastnej vláde.“
„Lenže teraz sa situácia zmenila. Sulíkovi sa už vyčíta pravý opak ...“ „Napríklad to, že nekoná ešte oveľa ráznejšie a že stále sedí v Matovičovej, pardón, Hegerovej vláde. Trucovanie na koaličných radách je málo.
Komentátor Peter Tkačenko v SME vyčíta Sulíkovi, že ešte v tejto vláde ostáva, keďže už nemá silu ovplyvniť rýchlosť a smer vlaku, ktorý rozbehli OĽaNO a Sme rodina. Komentátor SME Sulíkovi jasne odkazuje, že má vládu opustiť. A že tentoraz nebude za Podliaka.“
„Sulík by sa možno tentoraz stretol pri povalení aj potlesku. Dokonca aj od Róberta Fica ...“
Obdivuhodnú zmenu myslenia nielen politikov a novinárov, ale tým aj väčšiny občanov vystihuje komentátorka denníka Postoj nasledovne: „Povaliť Radičovú bol pre mnohých hriech, ale Hegera s Matovičom by akceptovali mnohí alebo by to bolo pre mnohých aj zásluha.“
Mne z tohto politického a mediálneho „cirkusu“ vplynulo, že ide o pripravený zámer pre koniec protikorupčnej vlády aj Hegera. Presvedčuje ma o tom samotná neúčasť Sulíka na koaličných radách, jeho odvolávanie v NR SR z funkcie ministra Ficom a jeho korupčnými miništrantmi a neobvyklé vycestovanie Sulíka na dovolenku práve teraz mimo Slovenska.
Práve v čase, keď by mal v parlamente „zabojovať“ o svoju stoličku vo vláde a tiež mimo zákonotvornej sféry. Samozrejme, ak mu ešte vôbec ide o zachovanie súčasnej vlády, o čom však už silno pochybujem. V danom prípade ide o príliš veľa náhod a ešte viacej „otáznikov“ naraz. Takže ma ani neprekvapuje narastajúca inflácia protivládnych správ a najmä komentárov o najzraniteľnejšom článku vlády ministrovi financií.
Ten všetkým svojím neprajníkom a kritikom prekazil ich dôsledne načasovaný plán víťazstva nad ním, vraj chorobným narcisom a svojským „idiotom“. Prekazil im ho tým, že Sulík stratil reálny dôvod odchodu z koalície preto, že ho koaličný partner OĽaNO v hlasovaní na pôde Národnej rady nepotopil, ale podržal vo funkcii. Keď Matovič prekonal sám seba, prehltol „raka“ a cez víkend sa verejne a s rozumom „kajal“ aj za to, čo neurobil.
A čo je na tomto kajaní podstatné? To, že aj tí poslanci OĽaNO, ktorí mali v pláne s opozíciou hlasovať za odvolanie ministra hospodárstva, ho teraz z „núdze“ dnes naisto podporia. Pretože odistená bomba, ktorá mala zlikvidovať koaličnú vládu, už v parlamente neexploduje. Ten, koho mala najmä zničiť, vybral z nej v poslednej chvíli rozbušku. Namiesto výbuchu, nastal tak čas sklamania a hnevu nad neúspechom u rozladených verejných žalobcov a neuspokojených kritikov v médiách.
Dovolím si tvrdiť, že ani politický profil Igora Matoviča nie je taký „čierny“, aký sa o ňom podarilo „vyčariť“ od marca 2020 médiám. Teda tým, čo majú pod palcom ohrození oligarchovia. Pred vyhľadávaním spoločného nepriateľa a toho dôsledku nás nevarujú ani vraždenia nevinných nepriateľov socializmu na začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia.
Keď práve nenávisť šírená médiami pripravovala „verejnú mienku“ pre budúce vražedné násilie. Až po nich ho realizovalo do praxe ŠtB, prokurátori a súdy. Samozrejme, že v prípade Matoviča nejde o jeho osobné ohrozenie Matoviča, ale o stratu slobody u nepotrestaných korupčníkov.
Lebo akýkoľvek „program“, prostriedok či subjekt, ktoré vedome či nevedome šíria v spoločnosti nespokojnosť, nenávisť a ju polarizujú práve v kritickej situácii, majú na to osobný dôvod. A v situácii, v akej je dnes Slovensko, to vyvoláva pre všetkých občanov nadbytočnú značnú hrozbu. Obviňovať z nej jedného človeka (Igora Matoviča) je naozaj veľká hlúposť. Veď skutočných vinníkov nášho už krízového stavu je veľa – v politike aj médiách.
Lenže cez účelový „filter“ rôznych najmä televíznych skreslení, výmyslov a dokonca lží sa však javí realita dezinformovanému divákovi už celkom inak, aká je naozaj – sfalšovane, deformovane a nepravdivo. Preto ešte pripomeniem príklad, keď Markíza a JOJ(ka) nepozvú do viackrát opakovanej „diskusie“ o kritizovanom sociálnom balíčku pomoci rodinám jeho tvorcu ministra financií, prípadne iného kompetentného predstaviteľa z OĽaNO.
Veď tí potom nedostali šancu reagovať na klamstvá ich stálych hostí. V tomto prípade môcť vyvracať účelové výmysly expremiéra Smeru Pellegriniho či exministerky Sakovej. A navyše to ešte obe televízie „priklincovali“ tým, že k ním prizvali (ako oponentov za vládu) dvojicu kritikov tohto vládneho balíčka zo strany SaS.
Peter Schutz nedávno v SME napísal: „Škoda je akurát Hegera, ktorého si určite výpomocou fantázie už vieme predstaviť ako štátnika, keby sa len zbytočne a hlboko nekompromitoval lojalitou k šéfovi OĽaNO.“ S citovaným názorom známeho a skúseného komentátora čiastočne súhlasím.
To sa však nedá povedať o iných redaktoroch, ktorí by konečne radi videli rozkol medzi Hegerom a Matovičom. Ten by potom rýchlo vyústil do rozvratu OĽaNO a spôsobil by bezprostredný aj predčasný pád vlády. A o to práve teraz mnohým aktérom ide. Lebo tak si to želajú (v inflačných“ prieskumoch, ktorých je viac než pred voľbami) už aj občania. Ale predovšetkým dva roky najviac ohrození v ziskoch a slobodou oligarchovia.
Pani prezidentka by tak nadobudla mimoriadnu ústavnú právomoc. Buď môže poveriť predsedu Sulíka s počtom mandátov druhej najsilnejšej vládnej strany SaS. Aby sa pokúsil s dezertérmi z OĽaNO a stranou Sme rodinu, Za ľudí a s nezaradenými poslancami vytvoriť do riadnych volieb dočasnú koaličnú vládu akejsi nevyhnutnej „verejnej spásy“.
Je však aj iná možnosť. Ak by Richard Sulík nebol úspešný, tak by pani prezidentka mohla poveriť svojho dôveryhodného favorita, aby práve on skúsil vykúzliť dočasnú tzv. „úradnícku vládu“. Tá by iba s odretými ušami a na hrane Ústavy mohla až do roku 2024 dovládnuť (viď v Čechách Babišova vláda).
Samotná tretia možnosť, realizovať zmenu Hegerovej vlády predčasnými voľbami za vraj „lepšiu“, skôr len formálne protikorupčnú, je teraz podľa môjho názoru nerealizovateľná. Keďže bez rozkolu v „strane“ OĽaNO a z viacerými z neho odídencami by dočasná vláda mohla vzísť len v koalícii s Ficom alebo s fašistami. Predpokladám, že túto parlamentnú matematiku, že počty mandátov nepustia, dobre ovláda Richard Sulík.
Preto scenáre s dočasnou vládou by zrejme viedli k destabilizácii Slovenska, že by sa už v súčasnej dlhodobej kríze mohlo stať nešťastnou krajinou nikoho. Staré a múdre ľudové príslovie nás varuje, že: „Uprostred dravej a zradnej rieky sa kone nikdy neprepriahajú“ Môžu sa utopiť.
P.S. (1. júna 2022 o 12.31 h.): V prvý deň po zverejnení (o 12.02 h.), teda za necelých 12 hod., mal článok čítanosť 1110 - krát a bol suverénne na 2. mieste tabuľky "dnes načítanejšie blogy." Ale po polnoci z nej vypadol a dnes o tri dni bol odvtedy jeho prírastok čitateľov "fantastických" 113 - krát (súčet 2223 - krát). Pán administrátor znova ukázal svoje mocné svaly, že o počte čítania nerozhoduje autor a čitatelia, ale v mojom prípade výlučne ON.
júna
