V politike toto zámerné a účelové označovanie je celkom nepodstatné. Lebo u politikov v štátnom aparáte výlučne rozhodujú ich negatívne či pozitívne výsledky vo zvolených či nominovaných funkciách. Lenže dnes ich pekný či škaredý obraz často falošne vytvárajú „slobodné“ médiá. Tie však „usmerňujú“ najbohatšie korupčné klany, ktoré zbohatli na štátnych zákazkách. A z nich najvplyvnejšie (napríklad Penta) už ich i vlastnia.
Tieto vplyvné gangy si tiež až dosiaľ (?) mohli vyberať vhodného kandidáta na post premiéra. Toho „svojho“ vyvoleného finančne a najmä mediálne zakaždým bohato podporili, aby vyhral voľby. Aby im zachoval výsadu – kšeftov so štátom – a netrestal korupciu.
Už Mečiar po dvoch politických pádoch pochopil politický princíp autokratickej moci, že bez finančného zázemia je osamotená moc iba pevnosťou z hliny. Potvrdzuje to skutočnosť, že napriek tlakom zvonka, sa až do parlamentnej noci v roku 1994 tzv. dlhých nožov temer nič veľké neprivatizovalo. U Dzurindu i Fica to potvrdila Gorila. Aj Ficovi celkom podobný hlas o 80-miliónovom úplatku, získaného „vlastnou hlavou pre víťazstvo Smeru vo voľbách.
Ale aj bojazlivý postoj víťaza volieb v roku 2 008, predvolebného cyklistu po slovenských cestách. Keď mu už ako premiérovi predložil exprezident svoj elaborát o možnosti vraj legálneho navrátenia časti rozkradnutého eráru za čias Mečiara. Podľa slov Kováča varovne poznamenal: „Čo chceš, aby nás všetkých postrieľali ...“
Ak si niekto myslí, že expremiér Pellegrini zrazu nabral z ničoho nič veľkú odvahu, že na korupčných kauzách svojho Smeru založí s kompromitovanými kumpánmi (iba na základe vlastnej popularity a čudných prieskumov Markízy) konkurenčne silnú stranu, tak sa veľmi zmýlil. Lebo bez „darovaných“ miliónov prosperujúcich korupčníkov by šlo iba o snivú fatamorgánu a osobný expremiéra hazard.
Najhoršie, čo sa naším oligarchom prihodilo, bolo prekvapivé volebné víťazstvo Igora Matoviča. A následne jeho vláda s programom, s ktorým vyhral voľby, že cielene odreže korupčné mafie od štátnych zdrojov. A tiež, že ich zmenami zákonov, v polícii, prokuratúre a súdnictve bude spätne trestať. Ja mu v danej veci verím, ale či bude mať pri realizácii tejto príliš ťažkej i nebezpečnej úlohe aj podporu všetkých troch koaličných strán, to silno pochybujem.
Samozrejme, že pre naše mafiózne klany nastali veľmi nepríjemné časy. Ale rovnako zlé nastali aj pre nového predsedu vlády. A preto pre ekonomické mafie bol on hneď v deň nástupu na post premiéra hlavným ohrozením a nepriateľom ich luxusu, beztrestnosti aj bytia..
Títo už majitelia viacerých médií mu preto neposkytli ani toľký čas, aby si mohol otvoriť čo len zásuvky svojho pracovného stola (nie obvyklých sto dní). Aby ako nováčik v exekutíve sa mohol po vypuknutí najťažšej chvíle štátu v zápase o životy občanov zorientovať, čo by v nej mal ako prvú vec urobiť. Vyrazili proti nemu hneď v prvý deň do dezinformačného útoku a fackali ho z každej strany.
V dezinformačnej kampani proti novej vláde sa zneužívali aj nepodstatné a nemorálne antidemokratické spôsoby. V nechutne veľkej miere sa uplatnila aj príslušnosť člena vlády ku kresťanskej viere. Poľutovania hodným príkladom je škandalózne zneužitie hlbokého náboženského cítenia ministra zdravotníctva Krajčiho.
Je azda nejaká chyba, že on pevne verí, že mu pomôže v ťažkej dobe práve viera v Boha, že sa potom urobí i profesijne správne rozhodnutie? Že On mu v správnom voľbe konania dopomôže? Práve tak, že Božia ruka v ňom posilní odvahu a rozhodnosť v zložitých odborných veciach, aby sa nezmýlil. Vari Boh mu radí ako má konať a on podľa toho aj koná? Vari to má byť dôvod ho zosmiešňovať, škandalizovať ako dajakého šarlatána, šamana z pralesu, a takto drzo i bezdôvodne ho spochybňovať v úlohe ministra?
Môže byť potom taký kritik neverec ochrancom liberálnych hodnôt? Keď obmedzuje tým jeho náboženskú slobodu, keď ju podlo komukoľvek upiera a tak mu verejne škodí! Keď zosmiešňuje dve tisícročia trvajúce náboženstvo? Takúto klamlivú „kritiku“ odmietam, hoci vôbec nie som bigotným katolíkom, ktorý iba sporadicky navštevuje kostol. Považujem ju za zlomyseľnú, z demokratického hľadiska i protiústavnú a spoločnosti všeobecne škodiacu.
Myslím si, že tento falošný vietor fúka od v zdravotníctve koristne podnikajúcej Penty (viď Gorila či vypočítavé kamarátstvo pána Haščáka s kriminálnikom Kočnerom). Budem však konkrétny. Ako potom hodnotiť kritické médiá, že vraj minister odvoláva lekárov, ktorých máme veľký nedostatok. Lenže on ani jedného z nich neodvolal. Veď na to nemá ani právomoc.
Ale správne a rýchlo zbavuje funkcií riaditeľov štátnych nemocníc, vymenovaných Smerom. Práve tých, ktorí už roky hospodária od desiatich k piatim v tých zadlžených až po uši na úkor pacientov. Zrejme sa nemýlim, že do tohto procesu odvolávania čoskoro zasiahne NAKA. Potom sa zrejme ukážu aj ich rôzne väzby mecenášov Penty..
Preto nečudo, že sa proti premiérovi spriadajú úklady, zjavné či skryté výmysly, klamstvá a malicherné útoky. Dovolím si tvrdiť, že od vzniku štátu takú štvavú a nevyberanú kampaň médií nezažil ani Mečiar, Fico či iný predstaviteľ korupcie a kradnutia u nás.
Preto je dnes v hre, aby sa premaľoval obraz Prellegriniho nabielo, aby zabudla na jeho minulosť verejnosť. Pretože pre mnohých mocných a bohatých zostal jediným východiskom z kaluže nepriazne novej vlády. A preto o Matovičovi počuť v médiách, že ide len o „šaša, psychopata a márnomyseľného narcisa“ z vidieka. Nedá sa potom vylúčiť, že podporou Smeru a osobitne Ficom skompromitovaná figurína sa za pomoci médií znova nevyšplhá do najvyššej funkcie exekutívy.
