V blogu SME Marián Letko napísal výstižný článok k tejto téme: „Psychopat patrí do basy, nie na čelo strany.“ V jeho perexe uviedol: „Marte Jančkárovej, moderátorke RTVS, sa vyhrážajú šialenci smrťou a hromadným znásilnením. Kto je za to zodpovedný?“
Ide dnes už o dobre známy a odsúdeniahodný, zrejme trestný čin už fašizmom zapáchajúcich a Smerom infikovaných prívržencov. Je chválitebným postojom polície, že už začala jeho trestné stíhanie. Dúfajme, že tento útok na základný pilier demokracie (slobody slova) napokon skončí aj obžalobou na súde a potrestaním identifikovaných vinníkov.
Autor v blogu tiež píše: „Blaha sa vyplakal do telefónu svojho straníckeho šéfa ...“ „Ten sa následne postavil pred kamery a vyhlásil, že Smer pôjde po krku riaditeľovi RTVS Ľubošovi Machajovi.“
Zradikalizovaní a sfanatizovaní voliči Smeru si však slová svojho Führera zobrali k srdcu naozaj doslovne. Teda ako návod, že je už čas ísť „po krku“ aj novinárke, slúžke amerického miliardára Sӧrӧsa. Takže sťa na povel vyštartovali na barikádu ochrany slobody klamstiev Fica, Blahu a komplicov niekdajšej éry tzv. „socialistickej demokracie“ násilia, zloby a vraj „slobody“.
Naša demokratická časť spoločnosti by sa už konečne mala prebudiť z ľahostajnosti a byť v strehu, že sa u nás opäť prekračuje červená čiara ako pred piatimi rokmi, ešte pred smrťou Janka Kuciaka. Mala by sa aj hlbšie zamyslieť, či takýto protispoločenský čin nie je tiež varovným znamením, či už náš štát nenapadne po predčasných voľbách choroba doby temna ako v Nemecka začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia?
Keď v tých časoch ešte len na počiatku budúcich hrôz začali nacistické hordy najskôr vyhrážkami a potom reálnymi útokmi i fyzickým násilím sprvu len voči nenávideným židom. Až následne aj voči demokratom, antifašistom a najmä ešte nezávislým a odvážnym novinárom. Teda proti všetkým občanom, čo s nimi v niečom nesúhlasili. Pretože totalita a diktatúra sa vedia pestro zamaskovať. Majú navonok rôznu tvár prejavu a následne aj rôzny stupeň zla.
Preto možno plne súhlasiť s názorom redaktorky Soni Jánošovej v komentári „Fico inšpiruje“ (SME 2.3.), že: „Ide o širší spoločenský a politický problém, ktorý jedného dňa môže pocítiť každý. Vyhrážanie sa novinárom, ich zosmiešňovanie a urážanie je bežnejšie, ako si to ľudia vedia predstaviť...“
„Róbert Fico, ktorý kedysi začal nekonkrétnymi rečami o protislovenských prostitútkach a dnes bez hanby vypúšťa slová „ideme po krku“ a kreslí terče na čelá konkrétnych ľudí, je v tomto smere veľkým učiteľom.“
Je to však len jedna stránka veľmi žeravej mince tohto vážneho problému. Pozrime sa naň aj z tej obrátenej strany, práve z pozície slobody slova a profesijnej etiky spoločenskej zodpovednosti nejedného novinára. Rukolapný argument o tom zverejním tým, že teraz budem citovať z blogu SME blogera Ivana Mlynára. Jeho veľavravný titulok znie takto:
„Podľa novinárky Jany Šimíčkovej svet by sa mal zatriasť nad hriechmi policajného prezidenta Štefana Hamrana.“ Ďalej z blogu citujem: „Táto novinárka Hospodárskych novín, predtým PLUS 7 DNÍ, sa venovala mnohým kauzám, týkajúcich sa Róberta Fica, Štefana Harabína, Mariána Kočnera, ale aj bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara. Všetky tieto kauzy reálne existovali a tým, že o nich písala, vysielala verejnosti dôležité posolstvo, čo som si u nej vždy veľmi vážil. Sedelo to vtedy, no nesedí teraz, pretože teraz sa rozhodla kauzy priamo vyrábať.“
„Vo svojich článkoch o Štefanovi Hamranovi používa zavádzanie, polopravdy, podrazy a argumentačné fauly do takej miery, že mi pripadajú ako nenápadne zamaskovaný derivát smeráckych tlačoviek. V každom jednom článku fanaticky burcuje k zjednoteniu sveta proti vedeniu polície (Hamranovi obzvlášť)...“
„Poďme ale konkrétne k hriechom, ktorých sa Štefan Hamran dopúšťa. Nosí značkové oblečenie, módne doplnky, jazdí na luxusnom aute, chodí na luxusné dovolenky a za posledný rok nadobudol dve nehnuteľnosti kúpou, ktorú z veľkej časti riešil hypotekárnym úverom.“
Je mi ľúto, že článkov a dezinformácií s obsahom podobných „tvrdení a kvalít“ dnes v médiách očividne pribúda. Slúži to výlučne v ziskoch ohrozeným korupčníkom z oligarchie a politiky, aby neskončili v Leopoldove či Ilave. Ich snaha je ovplyvniť ľahkovernú verejnosť cez médiá, že nie sú kriminálnici, ale vraj politickí väzni súčasnej vlády od volieb do parlamentu v roku 2020.
A tiež chcú tak ešte včas zastrašiť odvážnych vyšetrovateľov NAKA, prokurátorov špeciálnej prokuratúry aj sudcov (najmä špeciálnych súdov), aby do predčasných volieb zabrzdili konať v otvorených kauzách Smeru a jeho odnože špičiek Hlasu. Argumentačne túto enormnú snahu (dotovanú miliónmi eur) hospodársko-politickej mafie výstižne usvedčili dva články Petra Kováča vo víkendovom SME (3. – 5. marec 2023). Prvý má titulok „Kaliňák a Brhel už čakajú na paragraf 363“. A podtitulok „Generálny prokurátor Žilinka už dostal žiadosť, aby stíhanie rovno zastavil. Sťažnosť ani neskúsili?“ Z prvého článku odcitujem ešte dva úryvky:
„Aké dôvody napísali do žiadostí o §363 Kaliňák a Brhel, ich advokáti nechcú povedať. Zo slov Kaliňáka o obvinení sa to dá vytušiť. „Špeciálna prokuratúra je systémovo zaujatá. Nemôže dozorovať tento prípad. Nemôže,“ vyhlásil Kaliňák začiatkom februára.
Predstavitelia Smeru útočia vo vyhláseniach najmä na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, hoci je v ich kauzách vylúčený z rozhodovania. Naopak, problém nemajú s tým, aby ich žiadosti vybavovala Generálna prokuratúra na čele so Žilinkom ...“
„Brhelovci i Kaliňák ako ich obhajca sa však snažia verejnosť presvedčiť, že kauza sa na súde „absolútne rozpadla“ a potvrdila, že je politickým procesom. Oligarchia si dokonca platí komunikačnú agentúru, ktorá o tom má presviedčať verejnosť.
Na pojednávaniach prakticky nepretržite sedí odborník na marketing Michal Ruttkay, ktorého agentúra posiela pozvánky na pravidelné vyhlásenia Brhelovcov pred pojednávacími dňami. V úvode procesu aj s vysokými transparentmi pred budovou súdu, ktorými chceli Brhelovci diskreditovať svedkov. S inými transparentmi ako virtuálnou pomôckou vypovedal Brhel aj priamo na pojednávaní.
Oligarchova obhajoba najnovšie zadala do viacerých médií aj platenú inzerciu, v ktorej prezentuje kauzu Mýtnik vo svoj prospech. V PR článkoch tvrdí, že na pojednávaniach sa už podarilo „vyvrátiť vykonštruovanú obžalobu“, hoci to nie je pravda.
Skreslene a vo svoj prospech prezentuje aj výpovede, ktoré na pojednávaniach dosiaľ odzneli.“ (Koniec citátov z prvého článku Petra Kováča.)
V spomenutom ďalšom článku SME redaktor Peter Kováč už v titulku píše: „Bonulu bezpečnostnú previerku len tak nevrátia.“ „Rozhodnutie o odobratí previerky chceli Bӧdӧrovci zvrátiť správnou žalobou, o ktorej mal Najvyšší správny súd rozhodovať túto stredu. Napokon sa tak nestalo. Deň pred pojednávaním súd termín zrušil a odložil ho na neurčito. Rozhodol totiž o tom, že sa najskôr obráti na Súdny dvor EÚ s takzvanými projudiciálnymi otázkami ...“
„Od prvého podnetu proti Bonulu sa pritom prevalili aj ďalšie informácie, ktoré firmu spochybňujú. Majiteľa SBS Miroslava Bӧdӧra zachytili nahrávky z poľovníckej chaty so šéfom Smeru Róbertom Ficom, bývalým ministrom Róbertom Kaliňákom či Gašparovým synom Pavlom Gašparom. Reč bola o tom, ako by mal Kaliňák vypovedať v kauze Očistec.
Fico sa v rámci debát zmienil aj o tom, ako zachraňoval svoju priateľku Katarínu Szalayovú práve na NBÚ. Bolo to ešte v čase, keď bola čakateľkou na prokuratúre a hrozilo, že príde o previerku. Čakal ju preto bezpečnostný pohovor.
„No tak som hovoril, som Martinovi volal, ty vole, a ten do troch minút – ešte otázky mi prinesieš, jak a čo sa jej budeš pýtať,“ vysvetľoval Fico postup, akým spôsobom zohnal konkrétne otázky, ktoré mal NBÚ nachystané pre jeho priateľku.“
Tieto skutočnosti a mocenské mafiánske vzťahy v štáte netreba vôbec komentovať. Hovoria jasne, aký systém tu 12 rokov vládol spolu s ekonomicko-politickou korupčnou mafiou. Autorovi Petrovi Kováčovi je treba poďakovať za dlhodobú odvahu, že túto rakovinu našej spoločnosti verejne a odvážne odhaľuje.
Ale ťažko viem pochopiť, že v SME sa nájdu aj iní autori či autorky s iným názorom, aký má on. Preto z článku spolupracovníčky SME pod názvom „Vláda nás vlečie k bagrovisku“ opäť odcitujem (pre zamyslenie čitateľov blogu) dlhší úryvok, hoci v niektorých iných častiach tohto článku s autorkou čiastočne súhlasím:
„A rovnakú tuposť cítime aj voči sebe a svojej situácii, hoci v skutočnosti by sme mali byť v uliciach a kričať, kričať (Vari spolu so Smerom, Hlasom a fašistami? – pozn. J.S.), pretože to, v čom sme sa ocitli rovnými nohami, nie je praobyčajná mizéria, sú to betónové papuče a táto vláda nás vlečie k bagrovisku, ktoré nám rovno pred očami hĺbila po tri roky, vlečie nás tam a ani sa nezadýcha.
Za Fica, za toho Fica, ktorý ešte nepovažoval fašistov za najlepších kamarátov a nebolo mu zaťažko predstierať, že vyznáva princípy demokracie, by sme čokoľvek z toho, čo sa teraz deje, považovali za apokalypsu.“ (Koniec citátu.)
Mne sa takýto článok javí ako poplašná správa z úst Fica, Blahu, Tomáša či iných ich komplicov. Ale to. či sa nebodaj nemýlim, to nech posúdia čitatelia môjho blogu. Keďže túto tému považujem za naozaj vážnu, tak sa k nej zrejme čoskoro vrátim.
P.S.: Upozornenie pre čitateľov. Článok je v čítaní diskriminovaný a technickým spôsobom totálne brzdení pánom administrátorom. Tento problém obmedzovania čítania mojich blogov bližšie rozvediem a skonkretizujem v inom blogu.
