Tento kandidát na najvyššiu funkciu si vynútil pre účasť na diskusii v JOJ(ke) absurdnú podmienku totalitnej doby, že ako predseda Národnej rady bude diskutovať iba sám so sebou a len s moderátorkou. A možno si od nej ešte vypýtal pred debatou aj otázky.
Tomu potom nasvedčuje skutočnosť, že moderátorka a dramaturgia JOJ(ky) takéhoto diskutéra z doby komunistického temna (vtedy kolaborácie žurnalistiky) však zvýhodnili šíriť bez oponenta rôzne lži a podvádzať neobjektívnymi fabuláciami voličov.
Mali však vzniknutú situáciu riešiť principiálne, slušne, najmä nestranne- A Podržtašku takto okato nezvýhodniť mesiac pred vážnou voľbou a v čase boja o právny štát . Ale nepozvali do štúdiu novú dvojicu diskutérov, Ivana Korčoka a kohokoľvek iného koho by si za Pellegriniho určil Hlas. Prípadne mali v štúdiu inštalovať prázdnu stoličku s veľkou vizitkou Peter Pellegrini. Takto to sprvu zvykli praktizovať po roku 1989 televízie.
Veď je proti pravidlám etiky nezávislej žurnalistiky, aby si pozvaný hosť do štúdia určoval s kým bude či nebude diskutovať. A tobôž , že odmieta diskutovať s akýmkoľvek hosťom v štúdiu. A drzo a zbabelo si vynucoval diskusiu sám so sebou aj s moderátorkou. Je to však nový nástup prežitého autokratického boľševizmu.
Navyše, ak šlo o diskusiu o takej vážnej veci, ktorá si vyžaduje od médií plnú objektívnosť, vyváženosť a nestrannosť. Mala to byť pred voľbou prezidenta práve nepríjemná spoveď jej falošného zbabelca a vraj favorita volieb Petra Pellegriniho. Práve médií by mali odkrývať utajované nemorálne vlastnosti a činy každého reálneho kandidáta na post hlavy štátu. Aby si voliči mohli správne vybrať najvhodnejšieho z kandidátov.
Osud krajiny je v rukách médií
V poslednom mojom blogu „Prečo v médiách nie je adekvátna téma číslo jeden?“ som nechtiac opomenul a prehliadol článok Michala Katušku „Pellegrini boduje u voličov bez záujmu o politiku“ s výstižným podtitulkom „Potrebuje presvedčiť extrém a neodradiť neutrálnych“ (SME 22.2.). Z jeho kriticky vecného textu teraz odcitujem dva úryvky.
V článku autor Katuška zverejnil aj hodnotenie Andreja Danka koaličného partnera a zároveň konkurenta vo voľbe prezidenta. Pellegriniho agresívne kritizuje. Dotýka sa pritom aj jeho súkromia. Nazval ho alibistom a pýta sa , kto bude jeho prvou dámou.
„Určite by o zdravotnom stave kandidáta mali občania vedieť všetko. Vrátane jeho orientácie, manierov, správania, finančnej hotovosti. Každý kandidát sa musí pripraviť nielen na to, či sa vie usmievať, ale aj koľko má detí, koho má rád, s kým žije, z čoho je financovaná kampaň. Potom si ľudia vyberú“, tvrdil Danko.
„Na jednej strane prezidentský kandidát Peter Pellegrini vo svojej kampani zdôrazňuje potrebu zmierenia spoločnosti. Na druhej ako líder vládnej strany Hlas asistuje pri presadzovaní sporných zmien v trestnej politike štátu vrátane rušenia špeciálnej prokuratúry.
S novelou Trestného zákona sa Pellegrini najskôr nenechal spájať. Po jej predložení do parlamentu sa vyjadroval len minimálne.
Vo februári sa však už aktívne pridal k obštrukcii, ktorej skrytým cieľom je znemožniť Ústavnému súdu, aby mohol pozastaviť účinnosť novely. Ani po šiestich dňoch (teraz už viac – pozn. J.S.) od jej schválenia zákon nezaslal na publikovanie v Zbierke zákonov, čo je zvyčajne predpoklad na to, aby o nej mohol súd rozhodovať.“
Hneď po vzniku štátu som moderoval (skôr len usmerňoval) pravidelnú mesačnú besedu týždenníka Slobodný piatok s názvom „Trinásť plus jeden“. Tú zakaždým zaznamenala vtedy ešte len jedna Československá televízia a v ten istý deň aj odvysielala. V tejto beseda po prvý raz spovedalo trinásť vybraných novinárov z rôznych médií, poverených klásť otázky vtedy štyrom kandidátom (vrátane Michala Kováča) na post prvého prezidenta SR.
Ešte aj teraz si pamätám, na aké nepríjemné otázky museli jednotliví kandidáti zo štvorky odpovedať. Práve pre túto jednu besedu som však musel nerád porušiť redakčný štatút besedy 13 + 1 (trinásti novinári a jeden prominent verejného života). Stalo sa tak výlučne z dôvodu zachovať podstatnú podmienku každej diskusie v médiu nezvýhodniť žiadneho z diskutérov. Vtedy šlo o štyroch ohlásených kandidátov na najvyššiu funkciu v štáte. Prečo však tento etický princíp nezávislej žurnalistiky porušila Joj(ka) aj Markíza?
Ochrana právneho štátu nemá alternatívu
Dnes sú všetky štyri televízie v prezidentskej kampani pasívne a neaktívne. Vzťahuje sa to aj na nevydarenú besedu Joj(ky) Jej výsledok bol prepadák do minulosti. Keďže nemorálne i funkčne zvýhodnila už aj funkciou zvýhodneného kandidáta na prezidenta falošného zbabelca. Aj pokus v správach Markízy predstaviť voličom individuálne a postupne všetkých kandidátov je iba na ironické zasmiatie. Pretože neobjektívne a jednostranne zvýhodňuje len predsedu NR SR, aby vyhral voľby.
Myslím si, že medzi demokratickými krajinami sa nenájde ešte jedna, v ktorej by predseda parlamentu kandidoval za hlavu štátu. A dokonca ho naivní voliči zrejme na tento post zvolia. V ozajstnej demokracii ide o akýsi morálny princíp a funkčnú brzdu pred zneužitím už poverenej vysokej funkcie kandidáta v rámci volebnej kampane.
Aby sa zachoval objektívne selektívny výber vhodnej osobnosti medzi kandidátmi na prezidenta. A ten sa môže zrodiť práve v múdro a spravodlivo prezentovaných aj viacerých konfrontačných besedách v štúdiách televízii. A tie u nás teraz nezodpovedne nie sú.
Nečudujme sa potom, keď sa Pellegrini vyhýba obvyklej konfrontácii s oponentmi, zneužíva tak pre svoju kampaň a zavádzanie občanov druhú najvyššiu štátnu funkciu, v ktorej dnes je. Premyslene tak kráča, aby získal práve tú najvyššiu. Aby v nej mohol podporovať nekontrolovanú moc Fica a umožniť korupčným zlodejom protiústavnú amnestiu a beztrestnosť.
P.S: Blog mal za prvé 3 h. počet čitateľov 567 - krát a za ďalšie 2 h. len 689 - krát, takže ich prírastok prudko upadol a činil len o 122 - krát viac. Hoci významovo ide dnes pre občanov o veľmi dôležitú tému. kto z pozície prezidenta pomôže Ficovi zdemolovať vnútro i zahraničnopolitický stav štátu v ďalších dlhých rokov zaostávania krajiny..
O 4 hodiny neskôr sa výpadok v čítaní ešte podstatne zhoršil, keď sa zvýšil prírastok čitateľov až o polovicu menej (za 4 hodiny) len o 126 - krát (spolu 815 - krát) Predchádzajúci údaj bol 689 - krát. Technická cenzúra sa ešte pritvrdila.
O jeden deň potom doobeda - už nadlho len1182 - krát počet čitateľov. Že by to signalizovalo konečné číslo blogu? Dúfam, že nie Napokon o štyri hodiny následne nepatrný prírastok predsa bol - až o 70 - krát (spolu 1257 - krát). Nemyslím si však, že by práve toto číslo vyjadrilo reálnu objektívnosť o aktuálnom význame a kvalite článku.
Na druhý deň už podvečer, keď ešte bol blog stále v ponuke v stĺpčekoch "Politika" a "Populárni blogeri", tak zaznamenal počet čitateľov oveľa väčší totálny pokles, s prírastkom na 1 351 - krát. Teda sa zvýšil za 25 hodín o smiešnych 94 - krát. Nečudo, keď na čísle 1 351 - krát zamrzol už od rána.
