Fico premiérovi naozaj pomáha ... Počúvne ho?

Písmo: A- | A+

Slúži pokoju  a spájaniu síl v boji proti smrti, ak titulná strana SME (5.3.) je iba s číslom a slovom: „7560 obetí“? Koho - vlády či pandémie? Až na 7. novinových stranách (článkami a 4. komentármi) sa snaží o pád vlády Matoviča.

Táto mediálna dôslednosť a jednostrannosť krížovej paľby na jeden cieľ – vládu a premiéra – môže vôbec mať v dejinách žurnalistiky obdobu? Ak áno, je potom namieste zásadná otázka, či môže byť takto cielená kritická kampaň (vznikla už pred rokom - dňom vymenovania novej vlády) objektívna, pravdivá a tobôž opodstatnená?

Veď podobnú nenávistnú žatvu kritiky si právom nevyslúžili ani všetky vlády a ich šéfovia (Mečiar a Fico) za dlhých čias rozkrádania krajiny, demolácie morálky a demokracie. Ale mnohí novinári, publicisti dnes tvrdia, že si ju plne zaslúžia noví škodcovia štátu, vo vládnutí neschopní a nekompetentní amatéri, ktorí len náhodne vyhrali voľby a už ich samotní voliči nechcú. To údajne dokazujú aj často opakujúce sa prieskumy ako verklík na žiadúcu nôtu kritikov.

Títo „politickí analfabeti vraj vo vláde nekompetentnej skazy sa však ani za celý rok vôbec nič nenaučili od smerákov – profíkov z liahne všetkých Smerov, najmä v tom,  ako sa dá dlhodobo vládnuť úspešne, odborne, bez škandálov, lží a kradnutia. Teda sa poučiť práve od tých „elít Smeru a Hlaso Smeru“, ktorí ešte môžu slobodne (bez oceľovej ozdoby na rukách) ako permanentní hostia televíznych štúdií Markízy, RTVS, JOJ(ky) a TA3 presvedčivo presviedčať občanov ako v politike nikdy neklamali, nekradli, múdro a bez škandálov dlhé roky úspešne, spravodlivo a profesionálne vládli. Pričom vždy zabudnú zdôrazniť podstatný epilóg, že výlučne v prospech „svojich ľudí“ a korupčných oligarchov, ktorí sú buď za bránami väzníc alebo ešte pred nimi v strachu útočne čakajú. 

Takže v televíznych debatách im štyri hlavné televízie umožňujú na opakujúcu sa tému lžami a polopravdami kritizovať neschopnosť a nekompetentnosť novej vlády. Samozrejme, za neprítomnosti oponentov z najviac kritizovanej a už veľmi nepopulárnej vládnej strany OĽANO. Aby mohli šíriť pochybnosti o svojej nevinnosti, všestrannom prínose a sprisahaniam proti ním. Poúčať a presvedčovať aj Šorošom vraj oklamaných zblúdilcov a protestantov z námestí po zavraždení novinára Kuciaka,.

Vraj boli oklamaní a veľmi sa pomýlili, keď volili OĽANO a Za Ľudí, prípadne inú vládnu stranu „dnešnej vraj katastrofy“. Pretože len „Oni“ sú výkvetom politiky aj múdreho vládnutia, a boli by tými aj v dnešnej najvypuklejšej svetovej kríze, ktorú nezvládli o nič lepšie než Slovensko ani niektoré vyspelejšie krajiny so skúsenejšími vládami.

Nemusíme ísť ani príliš ďaleko. Stačí sa pozrieť na súčasné pandemické čísla v Čechách a pedantnejšie ich porovnať s našou krajinou. Hoci Česi majú podstatne lepšie technicky vybavené zdravotníctvo, s vyšším počtom lekárov a sestier v prepočte na obyvateľa než to naše, roky rozkrádané prominentmi starého Smeru.

Tam však vykazujú aj teraz až o tretinu vyšší výskyt nakazených než u nás. Aj celkovo mŕtvych od vzniku pandémie je tiež približne o tretinu viacej - vyše 21 tisíc. Ale taká hystéria sa v ČR nedeje ani proti premiérovi Babišovi, ktorý má v dvoch po sebe vládach všeličo za ušami, rôzne aj kriminálne škandály (Čapí hnízdo).

Mňa dnešný vývoj v médiách, slúžiacich záujmom oligarchov, ich majiteľov (Penta je v Petit Press menšinovým akcionárom), v ničom neprekvapil. Ide od počiatku výlučne o skalp protikorupčného premiéra a pád jeho vlády, aj vtedy, keby malo Slovensko najlepšie výsledky v ochrane pred pandémiou na svete. On je pre nich nepriateľom číslo jeden a zlým snom už tým, že až „zázračne“ vyhral voľby a stal sa nepredvídavo premiérom. Z ich zabezpečenej mocenskej štruktúry (po už očakávanej prehre Fica) tak vypadli náhradné figuríny možných šéfov vlády.

O tom, že médiá voči nej a osobitne jej predsedovi útočia aj mnohými lžami, polopravdami, mnohokrát za nepodstatné chyby v komunikácii, tiež podstatne skreslenými informáciami som konkrétne písal v blogoch už od apríla 2020 veľakrát.

Preto na ilustráciu uvediem len málo príkladov. Prvý som už konkretizoval v porovnaní nárastu pandémie britským mutantom v Čechách (týka sa to však celej strednej Európy) so Slovenskom. Ale na obrazovkách, v rozhlase a novinách sa vtĺka do hláv občanov lož, že v prvej vlne z víťaza nad covidom 19 sme v počte mŕtvych a rastom nakazených najhorší na svete. V tejto súvislosti stačí sa pohrabať v archívoch jednotlivých médií a môžeme zistiť, čo za štvavé hodnotenia popísali proti vláde napriek úspešnej záchrany životov v prvej pandemickej vlne.

Aj čo všetko hrozivé sa predpovedalo o stave vývoja našej ekonomiky. Vraj nezvládnutou činnosťou vlády. Ale ak porovnáme tieto priam katastrofické prognózy s oficiálnymi výsledkami štatistiky za rok 2020, tak ide o milé prekvapenie. Lenže vytrhnúť z kontextu konkrétnych čísiel tie, ktoré sa moderátorovi hodia na dezinformáciu, je dnes už bežnou praxou najmä televízneho spravodajstva. 

Ďalší príklad o častej dezinformácii médií. Vraj aj Matovič ako poslanec SaS, ale v politike začínajúci adept, vraj hlasoval za pád Radičovej vlády v otázke eurovalu pre záchranu bankrotu Grécka. To však nie je pravda. Lebo nehlasoval rovnako ako jeho šéf strany, ale sa zdržal hlasovania. Ide však i o ďalší rozdiel v politike ešte neskúseného nováčika od už prešibaného šéfa vládnej strany SaS. Skutočného režiséra pádu Radičovej vlády.

Je hrubou falzifikáciou média, keď zverejní, že súčasná vláda (konzervatívne OĽANO) si v pandémii vôbec neváži naše životy. Fakt, že šéfka poslaneckého klubu SaS v RTVS to vytárala o svojej liberálnej strane, že jej ide najmä o záchranu ekonomiky až potom o životy, za to treba obviniť a skritizovať skutočného vinníka, a nie demagogicky a účelovo celú vládu.

Veď predseda SaS sa v tejto najvážnejšej otázke ľudského bytia či nebytia už neraz jednoznačne prejavil, že materiálne hodnoty sú mu viac, než život najmä neproduktívnych ľudí. Stačí len pripomenúť jeho slová, že covid 19 je iba taká „chrípôčka“, ktorá zabíja oveľa menej než každý rok chrípka. 

Na základe už viacerých argumentačných blogov a mojej obhajoby vlády a premiéra osobitne sa mi tiež ušlo zopár kritikov. Napríklad mi vyčítajú, že som zamilovaný do Matoviča. Nie, nie som, ani nebudem. Keď už tak potom do Pellegriniho, lebo on je naozaj fešák a pravdovravný politik. Napokon sa o tom nedávno presvedčila aj pani prezidentka.

To, že si za celý rok tiež beztrestne nekopnem do premiéra ako mnohí iní, má svoj dôvod. Po prvé, je proti mojím zásadám, že si títo suveréni kritici zakaždým nájdu jediného vinníka „svojho neriešiteľného zla“. A potom doňho si všetci kopnú ako do futbalovej lopty. Druhou príčinou, že sa do takejto „zvyklosti“ nezapájam je to, že nezvyknem plávať v toku a prúde verejnej mienky. Pretože tá podlieha jednotnému názoru „Hosana alebo ukrižuj!“ Má tiež vždy jedinú „pravdu“, ale veľmi často sa mýli. 

Ale tentoraz výnimočne súhlasím s opozičníkom Ficom, ktorý má „tiež“ svoj dôvod, prečo dôrazne varuje verejnosť, že pre Slovensko by bolo dnes pohromou. ak by padol Matovič a s ním aj vláda. Lebo má plnú pravdu, že potom by nastalo v štáte zrejme aj trojmesačné vládne trasovisko, akési pre dnešok veľmi nebezpečné bezvládie, značný nárast chaosu či možných nepredvídateľných nebezpečných dopadov.

Expremiér je v tomto prípade výnimočne zodpovedným a prezieravým opozičným politikom, ktorý ako trpezlivý lovec ešte len vyčkáva na správnu chvíľu, kedy sa dá uchopiť pevnejšie do rúk klzká moc. A po prvý raz aj poslednýkrát s ním súhlasím. Napokon som to už pred ním zdôraznil v dvoch predchádzajúcich blogoch. Obrazne múdrym ľudovým príslovím, že „uprostred divokej rieky sa kone nikdy neprepriahajú“, ak sa aj s povozom nechcú utopiť.

V tejto médiami zdramatizovanej chvíli by mal premiér konať rozvážne, predvídavo a zdržanlivo. Neposlúchnuť správnu radu Fica (a výstrahu občanom) od svojho úhlavného nepriateľa, ale konať (podľa mňa) práve opačne. Bez trpiteľstva prehltnúť slinu horkosti a sklamania, hrdo vedieť odísť zo zdramatizovanej scény médiami.

Nebude to zo zbabelosti, ani pre útek od zodpovednosti či pre nezdar vo výnimočnej funkcii, ale pôjde len o pragmatické, účelové a dočasné riešenie. Hlavne pre fyzický a psychický oddych premiéra pred stále zvyšujúcou sa paľbou lží a poloprávd. Pretože jedna prehraná bitka ešte nie je prehraná vojna.

Stačí si len dočasne vybrať spoľahlivého protikorupčného nástupcu. A protivládne médiá naňho budú rovnako útočiť frontálne a Richard Sulík zozadu tiež. Čím sa len pred občanmi konečne demaskujú, že hlavná chyba je v ich záujmoch a nie v IM. Ale tentoraz sa treba už na túto deštrukciu lepšie pripraviť. A v rámci demokratických pravidiel aj možností včasne prijať účinné opatrenia proti dezinformáciám protivládnych médií. 

Pre moje články aj môj pozitívny prístup ku kritizovanej vláde a vyjadrovaný nesúhlas s protivládnym štvaním sa vyhrotil aj vzťah správcu blogu SME k mojim článkom. Mám dostatok priamych poznatkov, že v dôsledku toho technicky obmedzuje ich čítanie, čo možno hodnotiť aj ako neprípustnú politickú cenzúru.

Hoci sú nadčasové, ich reálne čítanie zvyčajne trvá iba v prvý deň (niekedy ani to) a potom technickou manipuláciu systému, o čom zatiaľ nebudem písať, len dožíva ako mediálna starina. Hoci predtým ich priemerná „čítanosť“ bola vyše 6 600 krát, tak pri posledných 21 blokoch rapídne upadla v priemere na vyše šesťkrát na vyše len tisíc čítaní.

Aby tento kriticky rozdiel správca blog.sme.sk zmiernil, tak dokonca zmanipuloval i samotnú internú štatistiku tým, že sfalšoval „čítanosť“ môjho najčítanejšieho článku „Vraj óda na Čaputovú?“. Keď čítanie vyše 76 000 krát znížil na vyše 18 000 krát. Pred týždňom tiež manipuloval výsledkom karmy v priemere za všetky články s výsledkom vyše 10,00 a zmenil ho na nulu. Keď sa už blog vôbec nečítal, až potom znova nabehlo na monitor číslo 10.16.

Túto ukážkovú manipuláciu budem konkretizovať na poslednom mojom blogu „Pani prezidentka, veril som Vám ...Teraz už nie!“, keď v prvý deň dosiahol v prvých desiatich hodinách (po polnoci) prírastok čitateľov - až 1271 krát. Ale keď mal cez deň ich počet rásť, tak potom na jeho konci v čítaní upadol (za celý deň len - 2204 krát). Hoci v tabuľke „Dnes Najčítanejšie“ bol temer celý deň na 1.mieste,  ale hneď na druhý z nej už vypadol. A výsledkom čítania už bol iba počet 287 krát. Teda až o 7,6 krát menej ako v prvý deň od uverejnenia. 

Skryť Zatvoriť reklamu