Práve to by mal premiér urobiť ako svoj prvý krok hneď potom, čo prezidentka schváli jej rekonštrukciu na postoch štyroch ministrov. Potom všetky parlamentné strany budú musieť v hlasovaní o dôvere odkryť svoje karty, či myslia viac na svoje záujmy, alebo v prospech krajiny.
Ak vláda získa dôveru, tak ju to zrejme len na neurčitú dobu posilní pri presadzovaní jednotlivých procesne riadne prerokovávaných a osožných zákonov. Lebo inak ich schválenie bude veľmi problematické až nepriechodné.
Len tak sa môže vyhnúť menšinová vláda (pri hľadaní podpory v parlamente) bežne pochybným a zdĺhavým rokovaniam. Najmä však nežiadúcim dohodám a krivým kompromisom (niečo za niečo) s inými stranami.
Podľa mňa práve to tiež vyvolá v parlamente malý prievan v neprospech zákulisných manierov a lží u škodcov z akejkoľvek strany. Čím sa skomplikuje pri otvorenejšej politike aj ich manévrovací priestor. Lebo sa budú musieť inak správať, aby neodhalili pred voličmi za čo (ne)hlasujú. A prečo takto postupujú? Práve hlasovania za zákony v prospech občanov zrejme ukážu, kto myslí a koná len pre seba, kto aj pre nich.
Veď práve utajený priestor v zákulisí im doteraz umožňuje rôzne klamstvá, vzájomné obviňovanie a mnohé neférové spory. Všetko teraz bude závisieť od zásadných a rozhodných krokov premiéra. Lebo politický um a rozhodnosť premiéra konať odvážne môže sčasti obmedziť falošné hry egoistických a chorobných populistov.
Vsadiť teraz na jednu kartu, požiadať ešte včas o vyslovenie dôvery vláde, na to premiér ani slušní občania zrejme nemajú inú vhodnú alternatívu. Z hľadiska dnešnej super kritickej hospodárskej, politickej situácii v Európe a navyše u nás i spolarizovanej, netolerantnej a v požiadavkách nadmierou náročnej spoločnosti. Veď temer niet už čo stratiť . Radikálne buď - alebo je dnes najvýhodnejším a v politike netradičným riešením.
Pri prípadnom hlasovaní o dôvere vlády neočakávam jej koniec. Pretože si poslanci jednotlivých strán dobre spočítajú za čo dvihnú ruku – Hosana či ukrižuj! Aby nakoniec nechtiac nevytvorili z Hegera a Matoviča politických martýrov. So zreteľom na očakávaný ešte kritickejší vývoj chaosu a neporiadku v krajine. Veď vládna kríza, ktorá následne určite potom vyvrcholí ešte s horšími dôsledkami v spoločnosti, bude pre Slovensko to najhoršie, čo sa následne aj stane.
Preto aj Fico by si dobre spočítal, čo by si spôsobil v hlasovaní o dôvere vláde a jej rýchleho skonu. Aj tým, ak by sa hlúpo pridal k jej hrobárom. Veď lepšie preňho samotného je, buď sa zdržať v hlasovaní, alebo podporiť temer nefunkčnú vládu. Nech len svieti, kúri a trpne znáša ťažkú nošu kritiky médií.
On dobre vie, že ak by rýchlo bola vláda odvolaná, tak potom môže z toho ťažiť práve OĽaNO. Vie tiež, čo by jej pád vyvolal a spôsobil pre ďalší vývoj v štáte. Preto politicky prešibaný Fico sa nepridá v prípade odvolávania Matoviča ku krátkozrakým politikom iných strán.
Veď jeho konečným cieľom je i to, aby sa k moci neujal nedočkavý populista Sulík. Takže si myslím, že on sa mieni k nej vrátil až po triumfe víťazstve v riadnych voľbách ako následne už jednoznačne autokratický politik typu Orbána.
Správne si zrejme zvážil nevyhnutnosť, že len s dlhšou okľukou času najviac získa a posilní svoj ultraradikálny, demagogický korupčný Smer za pomoci svojej mafie v štátnej a verejnej správe. Tiež sily ohrozených korupčných oligarchov a čoraz väčšmi rozčarovaných a rozhnevaných občanov.
Nech sa zatiaľ čo najdlhšie bude trápiť s kritickým stavom krajiny a narastajúcim neporiadkom terajšia vláda. Veď on pokojne vydrží čakať až do riadnych volieb. To mu však celkom nemusí aj dobre dopadnúť.
Preňho je dnes výhodnejšie si vyčkať na pokojnejšiu dobu po ničivej smršti do riadnych volieb. Lebo dovtedy mu stačí iba systematicky prilievať do ohnísk spoločenského chaosu a nespokojnosti s vládou benzín a upaľovať v nich nepriateľov. A nakoniec sa víťazoslávne vrátiť k autokratickej moci.
Je to však len jedna strana mince, tá jednoduchá. Lebo iste by veľmi privítal úspech referenda o predčasných voľbách. O tom niet pochýb, pretože by to bol reálny prostriedok jeho záchrany pred súdom a pravdepodobne i basou. Ale dnes je len prostriedkom a dymovou clonou na zakrytie jeho skutočného cieľa a zámerov v budúcich voľbách.
Pričom si tiež uvedomuje, že pri protikorupčnej vláde reálne hrozí straty slobody. Lenže na to je potrebné výrazné víťazstvo v riadnych parlamentných voľbách, po ktorých si môže sám určiť podmienky, s kým sa spolčí vo vládnej koalícii.
Dobre vie, že samotný proces pri vytvorení novej koaličnej vlády teraz je zdĺhavý, zložitý a skôr aj nereálny. Napokon jej vyriešenie má v rukách výlučne prezidentka, ktorá by až po dlhých prieťahoch mohla vymenovať svoju úradnícku vládu. Tú však už v televízii jednoznačne odmietol ako prvý Boris Kollár. Tá však s určitosťou nevyhovuje aj iným vládnutím posadnutým bossom parlamentných strán.
Túto dnes kardinálnu otázku o predpokladanom politickom vývoji u nás som zverejnil už 4. júla 2022 v článku: „Len spor Matovič – Heger umožní novú vládu“. V tomto blogu som predvídal v aktuálnej politike súčasný patový vývoj, ktorý neveští nič dobré, ale najmä veľa zla pre Slovensko.
Dôvodne som očakával aj to, že sa budú rapídne zvyšovať útoky v médiách na premiéra pre jeho lojálny, ale v podstate pragmatický postoj k Matovičovi v záujme zachovania integrity a jednoty ich najsilnejšej vládnej strany so 48. mandátmi v parlamente.
Keďže bez rozkolu v poslaneckom klube OĽaNO a odchodu z neho „zopár“ poslancov pod účinnou paľbou jeho kritiky v médiách oligarchov nemôže Sulík či iný šéf parlamentnej strany vytvoriť nová vládu. Hoci by ho aj poverila na jej vytvorenie hlava štátu. Som pevne presvedčený, že teraz nikto zo straníckych šéfov z opozície by nezískal nevyhnutých 76 hlasov v parlamente.
To, že dnešnú trojčlennú vládnu koalíciu s posádkou nespoľahlivého a nedôveryhodného prospechára Borisa Kollára hodnotím za už deravú plachetnicu na najbúrlivejších vlnách. Tá síce skôr či neskôr pôjde ku dnu. No určite by sa jej diery aspoň načas utesnili, aby mohla ešte plávať, ak by aspoň na neurčitý čas získala v parlamente dôveru.
Práve konkretizáciu tohto môjho názoru vo veci získania dôvery v Národnej rade som zverejnil v blogu 29. augusta 2022 pod názvom „Adekvátna odpoveď OĽaNO: demisia vlády“. Vtedy som vôbec nevidel po odchode SaS už zmysel a nejaké vhodné východisko v jej ďalšej existencie. Ani v záujme OĽaNO a Za ľudí, ale predovšetkým ani v prospech občanov.
