Hrá sa na nedôveryhodnosť premiéra, aby padla vláda a vznikla nová!

Takýto vývoj už od volieb vyznieva z „ohýbanie reality“, šírenie poloprávd a dezinformácií vo viacerých médiách. Tie vládu kritizujú, predovšetkým jej predsedu, za čokoľvej čo urobí, alebo čo vraj neurobí. Hoci často ide o protiklad kritiky v konaní. Potvrdzujú to aj neprajné reakcie na jej každé opatrenie v čase druhej vlny pandémie Covidu – 19. Vzniká potom bezdôvodná všeobecná nespokonosť s terajšou mocou aj z toho plynúci chaos v spoločnosti.

Dnes už skoro každý rodom kverulant (najmä ten nekompetentný) protestuje a verejne sa v médiách rozhorčuje nad vraj „nekompetentnosťou“ vlády. A hlavne jej predsedu. Ten prakticky už zodpovedá za všetko, za prešľapy temer na celom Slovensku. Za ktoré však zodpovedajú a mali by ich riešiť výlučne nižšie zložky moci. Neraz práve tie, čo sú z politických dôvodov nespokojné s novou vládou. Teda tých štruktúr štátnej a sčasti i verejnej správy, ktoré sa roky spolupodieľali na neporiadkoch, korupcii a nezákonnostiach za vlád Fica.

V dôsledku tohto zdedeného personálneho stavu správy vecí verejných, Covidom ešte „okorenených“ nevyhnutných obmedzení, vznikajú zárodky občianskej revolty a neposlušnosti, ktorá dnes má v médiách neobmedzenú zelenú. Napríklad, stačí si pripomenúť reakciu katolíckej cirkvi na včasné vyhlásenie stavu núdze, z toho vyplývajúci zákaz zhromažďovania. Cirkev na to rázne reagovala nesúhlasom, vraj vláda jej nemá právo čo prikazovať, lebo je to aj v rozpore s Ústavou SR o náboženskej slobode.

Ale to je už reakcia smerujúca k destabilizácii štátu, keď by vláda nemohla riešiť aj najvážnejšiu krízu jeho ohrozenia a bola voči nej celkom bezmocná. Veď ona z nič nerobenia a nudy nevyhlásila núdzový vzťah, ale preto, aby zamedzila prudkému šíreniu vírusu. Práve ten jej umožnil zvýšiť svoju operatívnosť a akcieschopnosť v ústavnom rámci, aby mohla, napríklad, rýchlo zabezpečiť nevyhnutné materiálne potreby nemocníc či iných zložiek, ich urýchleným prísunom zo štátnych hmotných rezerv. To však môže len v čase vyhlásenia núdzového stavu.

Iba na 45-dňové, zatiaľ iba menej prísne a nevyhnutné opatrenia „núdze“, však média, opozícia aj verejnou kritikou podporení rebelanti odmietli obzvlášť kriticky, nesúhlasne, a čo podstatné, celkom nežiaduco. Pričom najmä v médiách uprednostnený Smer a Hlas sa vyžívali v demagógii a v prekrúcaní faktov, vytrhnutých z kontextu aktuálneho nebezpečného diania. Dialo s to v rozpore s úsilím vlády okamžite riešiť profilujúcu zdravotnú katastrofu v rámci ústavnosti a napriek roky platným zákonom, v ktorých sa ani nesnilo o nebezpečí Covidu.

Pre opozíciu a niektoré médiá je to však nepodstatná vec na solidárny prístup vo verejnom záujme. Dokonca deštrukčný, korupčný a zlodejský Smer chce tento nevyhnutný a legislatívne správny počin vlády, ochraňujúci životy a celkový vývoj v štáte bez katastrofických následkov, zablokovať podaním návrhu na jeho preskúmanie Ústavným súdom. Protispoločenskou „nádejou“, že jeho účinnosť by dočasne zastavil.

Deštrukčných mínerov, ktorí by uvítali čo najkritickejší vývoj v štáte, aby sa vyhrotila tak nespokojnosť s vládou Matoviča, je však omnoho viacej, než predstavuje deštrukčný Smer a Hlas. Uvediem konkrétny príklad z novín (l.10.), v ktorých hlavná epidemiologička Henrieta Hudečková sa vyjadrila kriticky o tom, že vláda ešte priskoro prijala núdzový stav v prípade Covidu (citujem):

„Núdzový stav ešte nemusí (presne by mal znieť minulý čas „nemusel“ – poznámka J.S.) byť, lebo dokážeme dohľadať kontakty a ešte stále nemáme komunitné šírenie korona-vírusu.“ Rovnaký názor ako hlavná epidemiologička vyjadril aj šéf lekárskej komory Marián Kollár, že vláda konala predčasne a tým obmedzila práva občanov a pribrzdila ekonomiku. Lenže rýchly vývoj smrteľnej nákazy ukázal, že konala veľmi správne a zodpovedne proti vírusu, o čom niet pochýb. Lebo sčasti Covit 19 tým pribrzdí.

Ale pravý opak (ako sú tvrdenia epidemiologičky a šéfa lekárskej komory), šírili kritiku voči vláde dávno predtým média, že vláda cez leto „zaspala“. Lebo nepripravila potrebné kapacity na vyhľadávanie kontaktov na ľudí postihnutých vírusom. Tiež, že nedostatočne preventívne testuje možný výskyt a kontakty nákazy. Len si zabudli zistiť, že vláda disponuje iba 20-timi percentami kapacít biochemických laboratórií. Zbytok až 80 percent je v rukách Penty a ďalších oligarchických molochov, ktoré sa snažia aj na pandémii Covidu zarobiť.

Všetci kritici vlády v službách oligarchov by si mali v záujme nás všetkých konečne uvedomiť, že vo svete dnes nikto nemá poruke správnu mapu, kompas či navigáciu v aute, akým smerom sa dajú spoľahlivejšie určiť celoštátne opatrenia a zábrany pred adaptívnym a „vrtošivým“ vírusom. A ten vo všetkých, aj vyspelejších krajinách než Slovensko, spôsobuje smrť, chaos, všeobecný nepokoj a nespokojnosť občanov.

Odvažujú sa však pseudokritici tvrdiť, že to tak práve na skorumpovanom a zdevastovanom (aj morálne) v našom štáte by mohlo byť (najmä so Smerom, Hlasom a fašistami v parlamente) celkom inak ako inde! Médiá by mali objektívne informovať aj kritizovať, ale nie politikárčiť!

O tom čo sa aj dnes v politike a médiách deje, o čo vlastne u nás ide, to pozorný a nestranný občan si môže zistiť ľahko. Stačí, ak si prelistuje noviny, počúva pozorne správy v TN, alebo sleduje televízne diskusie a v nich výber politikov z jednotlivých parlamentných strán. Potom zistí nedemokratické a nezdôvodniteľné ich obsadenie pozvanými hosťami. Najviac vždy vidím a počujem na obrazovkách tých jedenástich poslancov z tej bez volieb založenej rýhlokvasenej strany Hlasu. Často už zasa vidieť na obrazovkách aj poslancov vo voľbách porazeného Smeru. Ale neprimerane k tomu práve najsilnejšiu vládnu stranu Oľano, ktorá má vo vláde až 8 ministrov a premiéra.

Voči kritike RTVS, že začala často pozývať Kotlebu a jeho fašistických kumpánov do relácie O 5 minút dvanásť, a že v štúdiu bol ich vodca bez rúška, zareagovala verejnoprávna ustanovizeň, platená z daní občanov, takto: Vraj sa pritom riadi demokraticky, podľa dosiahnutých výsledkov jednotlivých strán vo februárových voľbách. Vraj podľa tohto „pakľúča“ aj vyberá hostí do tejto diskusie. Čo však platí u fašistov, to však totálne neplatí pre Oľano, ktoré získalo vo voľbách až vyše tretinu z celkového počtu poslancov (53) v NR S. Aj takto „demokraticky“ (ako RTVS) chápu svoju osobitú „slobodu slova“ tiež iné médiá.

V tejto súvislosti je treba pripomenúť aj „profesionálny“ výkon moderátora O 5 minút dvanásť. Ten, keď hovorí hosť koalície, tak mu skáče do reči a nenechá ho dohovoriť, Ale klamári zo Smeru a Hlasu môžu tárať, klamať a sypať lži na neprítomných vládnych politikov bez obmedzenia. Navyše, keď chce koaličný politik poukázať na tieto klamstvá a dezinformácie, tak ho moderátor zakaždým obmedzí v odpovedi tým, že mu položí otázku inej témy. Pre diskutérov zo Smeru a Hlasu táto „originálna“ metóda moderovania však neplatí. Pred voľbami boli privilegovanými veľmi častými hosťami v štúdiu vládný Smer a SNS a po voľbách pre „zmenu“ ako opoziční už z Hlasu a Smeru.

Jednostranne kritizujúcemu postoju voči vláde, jej nežiadúcej destabilizácie by sa však mali všetci slušní a konštruktívne mysliaci ľudia zriecť. Práve naopak, mali by disciplínou (nie rebelovaním) prispieť k tomu, aby sa spoločnosť názorovo netrieštila, nedemobilizovala svoju akcieschopnosť, ale zomkla v podpore hľadania východísk v záujme zníženia počtu nakazených vírusom a jeho negatívnych dopadov na ekonomiku a spoločnosť.

Preto ma potešil článok seriózneho autora (zvažujúceho fakty, nie vlastné dojmy a želanie), rozhľadeného publicistu Jaroslava Rumpliho pod titulkom: „Zvolili sme si, tak musíme vydržať“ (SME 3.9.). V ňom objektívne, uvážene a nadhľadovo označuje súčasný stav v krajine ako radový občan, a čo podstatné, bez predpojatých osobných záujmov. Z článku citujem tento text:

 „Všetko chce čas a toho dostali (vláda a premiér – poznámka J.S.) ani za náprstok. Najnovšie sa im spolu s tými, čo to tu drancovali celé desaťročia, chystáme prišiť stopercentnú zodpovednosť za stav zdravotníctva. O tom, že bude o chvíľu kolabovať, niet pochýb, ale za stámiliónové dlhy, za tisíce chýbajúcich lekárov a sestier nemôže byť predsa zodpovedný niekto, kto je pri kormidle sotva pár mesiacov. Aha, že je kresťan! Odpíšme rovno šesť miliónov ľudí, všetci sú pomýlení a nemôžu nič vedieť. A týmto tu nedať dýchať. Biť do nich spolu s Kotlebom a Pellegrinim, lebo to je v tejto chvíli najmúdrejšie, čo sa dá robiť.“

Súhlasím s článkom autora, ktorý naisto nie je voličom Oľano, čo potvrdil aj v predmetnom článku, v ktorom neospevuje Matoviča. Ale podstatné je, že hodnotí to, o čom píše, objektívne, nezaujato ako demokraticky cítiaci občan. Pretože podľa mojich životných skúseností, poznania a názoru je terajšia kritika médií jednostranná, nedôvodná. Pričom môže viesť do vážnej vládnej krízy až anarchii.