Ako som už zdôraznil v prvej časti blogu Ministerstvo zdravotníctva prichádza až teraz s „novým“ projektom, ktorého vytvorenie zdôvodnilo tým, že mu v súčasnosti chýba nástroj a priamy dosah na riešenie vzniknutých krízových situácii v spoločnosti. Týka sa to práve najvýznamnejších činností rezortu - zásobovania či distribúcii liekov a zdravotníckych pomôcok aj kontroly nad touto oblasťou zdravotníctva.
Práve zriadenie štátnej distribučnej spoločnosti by podľa ministerstva mohlo zabrániť dominantnej pozícii na trhu liekov a iných potrieb občanov úzkemu okruhu súkromných firiem. Potrebu vytvoriť takýto funkčný systém v prospech ich zdravia a životov sa dôvodne a kriticky ukázal počas epidémií covidu. Keď chýbali v skladoch Štátnych hmotných rezerv ochranné rúška pre občanov a odevy pre zdravotníkov, ale najmä testy i očkovacie séra proti covidu.
Veď štát má ústavnú zodpovednosť za naše zdravie a životy, ale finančné toky do zdravotníctva smerujú po „Zajacovej reforme“ do enormných ziskov súkromníkov, špekulantov a podvodníkov. Ti dnes ovládajú dve súkromné poisťovne, najlukratívnejšie zdravotnícke zariadenia, lekárne a predovšetkým nákup a distribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok. A cez médiá neraz aj verejnú mienku, ako aj mnohých skorumpovaných politikov. V zdravotníctve tak získali po roku 1989 dominantné postavenie miliardové bezrizikové a nezaslúžené zisky.
Na tieto skutočnosti som poukázal v liste ešte zo dňa 17. mája 2007 novému premiérovi Ficovi. V ňom som zdôraznil, že cesta na ozdravenie už vtedy kolabujúceho rezortu, teda nie až dnes, ako o tom v médiách klame Smer a Hlas, vedie cez získanie ako-takej kontroly štátu nad finančnými tokmi do zdravotníctva. Je to nielen ekonomická, ale najmä etická a politická otázka, aby zdravotníctvo neslúžilo len boháčom – raz ako zdroj ziskov, druhýkrát ako ich privilegovaná služba. V súvislosti s rozhodnutím MZ SR je však podstatný tento citát z listu, na ktorý mi pred 16-timi rokmi ani neprišla odpoveď:
„ Navrhujem aj ďalší krok pre vládu a to systémovo realizovať centrálny nákup liekov a zdravotníckych pomôcok pre nemocnice a zdravotnícke zariadenia, ktoré zostali pod štátnou správou a samosprávou.“
Veď súčasný stav vytvára aj iný vážny problém. Keď nevyhnutné lieky a zdravotné pomôcky závisia aj od rezortu hospodárstva (Štátnych hmotných rezerv). Keď daná zodpovednosť či nezodpovednosť (najmä v krízových časoch) za túto vážnu celospoločenskú potrebu sa nedomyslene vyčlenila na dva rezorty - zdravotníctva aj hospodárstva. Keď v podstate nekompetentný rezort zabezpečuje pre iný rezort túto nevyhnutnosť zdravia občanov. V našom Kocúrkove to však takto pretrváva po roku 1989.
Hoci v každom fungujúcom hospodárskom subjekte, úrade či samospráve je nevyhnutnosťou bezkonfliktnej prevádzky vždy presne určiť právomoc a zodpovednosť, kto a komu čo prikazuje a za čo potom konkrétny subjekt aj zodpovedá. V tomto smere akákoľvek dvojkoľajnosť vytvára chaos, nezodpovednosť a najmä zbytočné veľké ekonomické škody. V tomto prípade dokonca straty na životoch. To v plnej nahote ukázala epidémia covidu, čo tiež malo svoj nemalý podiel na vysokej úmrtnosti u nás.
Len si pripomeňme prvé dve vlny tejto životy a ekonomiku drviacej pliagy. Spomeňme si na mediálny cirkus o sporoch a obvineniach medzi členmi vlády Matovičom a Sulíkom. Keď Matovič ešte ako premiér obvinil vtedajšieho ministra hospodárstva, že šiel na exotickú dovolenku v čase, keď sklady Štátnych hmotných rezerv zívali prázdnotou. Keď v nich akútne chýbali rúška, respirátory, ochranné odevy, identifikačné testy a najviac vakcíny na očkovanie proti covidu.
Samozrejme , že hlavným vinníkom tejto nezodpovednosti až hazardu so životmi spoluobčanov bola tiež odchádzajúca vláda Pellegriniho. Tá hneď po vzniku epidémie a bezprostredne po voľbách (ešte pred 28. marcom 2020) síce prijala veľmi prísne, nepopulárne a občanov obmedzujúce opatrenia proti šíreniu epidémie, ale ich realizáciou už „poverila“ novú vládu. Sklady ŠHR však nechala celkom prázdne.
Totálne zlyhal ich poverený a skorumpovaný generálny riaditeľ ŠHR so zlatými tehličkami v svojom trezore. Šlo nielen o privilegovaného vtedajšieho nominanta Smeru, ale tiež o políciou obvineného chránenca expremiéra Fica.
Tentokrát vybočím z témy a spomeniem z pozadia tejto kauzy spomenutého utajeného spoluvinníka pandemickej pohromy. Keď pripomeniem, že prvoradú zodpovednosť za jej neblahý následný vývoj mal už vtedajší predseda vlády Pellegrini. Čo médiá buď taktne opomenuli, alebo inak zverejňovali, aká bola vtedy skutočná realita.
Dokonca aj pani prezidentka sa v tom neprehľadnom čase pomýlila a verejne i nekompetentne Petra Pellegriniho pochválila za prijaté prísne a nepopulárne opatrenia. Tie však potom musela zrealizovať s odretými ušami nová nepopulárna vláda.
Veď na takého „super politika“ sa dá v každej situácii spoľahnúť, aby Hlas už bol jasným favoritom predčasných volieb a on podľa najnovšieho prieskumu naidôveryhodnejším politikom Slovenska. Pričom v rebríčku dôvery divotvorne „preskočil“ dovtedy v ňom vždy prvú hlavu štátu.
Na Slovensku sa naozaj dejú v politike nečakané zvraty, divy aj zázraky. Expremiérovi na to stačila iba zrada Fica, priazeň médií a skrytá podpora ohrozených oligarchov. Samozrejme, že i jeho bývalých komplicov zo Smeru v umení vedieť dôveryhodnejšie klamať než iní konkurenti.
Z tohto vybočenia od témy sa znova vraciam k meritu blogu. Keď dnešný stav nákupu a distribúcia všetkých zdravotných potrieb je v súkromných rukách (najmä Penty), čo okrem iného vedie aj k neuveriteľnej korupcii. Na čo poukázal aj článok (SME 16.2.) od autorov Zuzany Petkovej a Martina Suchého z neziskovky Zastavme korupciu: „Firmy z covidového biznisu podozrivo končia v strate“.
Jeho podtitulok znel tiež výstižne: „Tržby za zdravotnícke pomôcky minuli na služby aj na drahé pôžičky“. Výstižný je i medzititulok článku: „Je nelogické, že spoločnosť, ktorá zo štátnych zákaziek získala viac ako šesť miliónov eur, sa v priebehu pár mesiacov stane platobne neschopnou.“ Tvrdí Angelika Slopovská, exekútorka. Dodám ešte to, že uvedené firmy, obchodujúce so Štátnymi hmotnými rezervami, predtým vôbec neobchodovali potrebami rezortu zdravotníctva.
Až dnes (ale v časoch hospodárskej prosperity za Ficovych vlád len zriedka) nariekajú všetky zložky zdravotníctva na mizériu peňazí a teraz hrozia dokonca štrajkami a jeho možným kolapsom. Ale prečo to robia až teraz v čase kríz, keď v dobe hospodárskej prosperity štátu sa tieto ich náreky a kritiky temer nevyskytli.
Veď vtedy bol na to dôvod na konkrétnu kritiku za rabovanie a rozkrádanie v zdravotníctve. Napríklad kauzy tzv. košickej „smeráckej mafie“ Pašku a Rašiho. Koniec koncov príkladov bolo o kradnutí naozaj dosť. Napríklad aj mocný hlas „Gorily“. Média naň už zabudli, a zdá sa, že sa jej zľakla aj NAKA. Možno sa vyšetrovatelia a prokurátori naľakali vyhrážok Fica a jeho kamarily.
Veď prísť o výsluhové dôchodky či inak skončiť zle za odvahu a úsilie, ak sa Smer s Hlasom opäť ujme moci, sa nedá brať len ako v televízii hlúpe reči týchto žalobami ohrozených politikov.
Preto si kladiem otázku, prečo MV SR svoj „nový projekt“ postúpilo na celkom zbytočné a brzdiace pripomienkovanie? Veď na jeho pomerne jednoduchú a rýchlu realizáciu (bez zrejme rušivých mediálnych vplyvov a iných zábran Penty, tiež ďalších koristníkov enormných ziskov), má ministerstvo dostatočnú právomoc aj bezproblémové prostriedky projekt realizovať.
Vari čaká až na vývoj po predčasných voľbách, keď toto „nové“ riešenie prístupnosti liekov a liečiv vo všeobecný prospech chorých pacientov a ich chudobných peňaženiek sa zatvorí do šuplíka? Napriek tomu, že by tak štát pre zdravotníctvo ušetril šmahom ruky ročne aspoň nejakú stovku či dve miliónov eur, by ma vôbec neprekvapil taký spôsob a postup korupčníkov.
Keďže neprekvapilo ma ani to, že o tejto vecnej a celospoločensky významnej iniciatíve MV SR som objavil v médiách len jednu krátku nenápadnú správu a nič viacej. Napokon aj môj blog v prvej časti tejto témy mal spomedzi už všetkých zverejnených 239 článkov najnižšie čítanie (len 338-krát).
Ak by MV SR chcelo maximálne urýchliť pripomienkový proces svojho diela v prospech jeho rýchlej realizácie, tak mu môžem poradiť. Aby v archíve vyhľadalo zaprášenú dokumentáciu kedysi štátneho podniku MEDIKA. Jeho štruktúru aj jednoduchý systém fungovania by mal skopíroval na súčasné potreby aj možnosti vhodného nákupu a distribúcie liekov a zdravotníckych pomôcok.
Podnik mal tri krajské distribučné závody v Bratislave, Žiline a Košiciach aj s príslušnými kapacitami skladov. Tie tento najcennejší „tovar“ si najprv vyžiadali z centrály a potom distribuovali podľa potrieb do nemocníc a lekárni po celom Slovensku.
Až na drahé zahraničné lieky (pre nedostatok devíz na ich nákup zo Západu) mali aj v stupídnej dobe socializmu nemocnice, zdravotné strediska, lekárne a pacienti primeranú a plynulú dostupnosť liekov a zdravotných potrieb vtedy bezplatne.
V dnešných časoch modernej výpočtovej techniky by prevádzka tohto systému bola oveľa menej náročná, lacnejšia a efektívnejšia než kedysi. V tejto súvislosti by ma zaujímali objektívne prepočty vtedajších ročných výdavkov štátu na zdravotníctvo a najmä ich objektívne porovnanie so súčasnými nákladmi. Tieto čísla by mohli byť zaujímavé, kde treba utesniť ventily zábran zbytočného a „dôvtipne“ vždy beztrestného odtekania miliónov eur do súkromných vreciek.
-
