Pretože tentokrát ide o výnimočne impotentnú a nudnú predvolebnú prezidentskú kampaň. Vôbec nejde o takú, v ktorej by práve v konfrontačnej priamej forme polemických diskusií predstavili voličom utajené tváre, myslenie či aj konšpirácie reálnych i len formálnych kandidátov. Takáto samozrejmá požiadavka demokratickej doby, potrebnej objektívnosti a demokratickej rovnosti v kampani volieb je však v štúdiách mienkotvorných televízií (Markízy, JOJ(ky), TA3 i RTVS) síce iracionálne, ale v skutočnosti účelovo dnes nevhodná.
A tak sa napríklad o bývalom ministrovi zahraničných vecí za vlády Smeru nakoniec dozviem „naozaj“ to „podstatné“, čo údajne chcem vedieť. Vraj rád hrá golf. O permanentnom víťazovi vždy sfalšovaných volieb, že už klame čoraz lepšie než za čias prezidentských kampaní, v ktorých boli víťazmi Andrej Kiska a Zuzana Čaputová.
O konečne aj mne je už dostatočne známy bývalý policajt z Trnavy. Z televíznej prezidentskej kampani som sa o ňom dozvedel „len“ dôležité veci. Napríklad, že vraví (na)učene. Presne tak pravdivo, ako náš pravdovravný a právo uznávajúci premiér (numero IV).
Pevne tiež dúfam, že sa o bývalom ministrovi Korčokovi zrejme dozviem v jednej besede práve to, že potajme doma nosí okuliare. Aby tak väčšmi oslnil intelektom svoju milovanú manželku. Teda verím, že takú vážnu, kompromitujúcu a dôvernú informáciu ani jedna televízia nezamlčí.
A spoločne tiež voličom prezradia, čo som už v poslednom mojom blogu vytáral sám ako svetovú raritu súčasnej unikátnej rýdzo slovenskej kampane už v samom titulku: „Dilema prezidentskej kampane: Pelle na bavoráku a Korčok na bicykli“.
Ohlas na článok bol ten, že som vraj obyčajný táraj a nezodpovedný klamár, lebo v skutočnosti on v kampani jazdí na kolobežke. Aby bol originálny a neopakoval sa po niekdajšom premiérovi Dzurindovi. Práve ten jazdil počas predvolebnej kampane do parlamentu na bicykli okolo Slovenska krížom – krážom. Až napokon porazil vo voľbách v roku 1998 trojnásobného draka moci Mečiara.
Vidieť, že „malý zázrak“ sa vtedy udial, keď do hlavného mesta došliapal na bicykli nádejný nový predseda vlády, zvaný Miki. Takýto „zázrak“ by som uvítal aj dnes v prípade víťazstva Ivana Korčoka, šliapajúceho do pedálov v nepriazni médií.
P.S.: Za 4 hod. od zverejnenia blogu bol počet 451 čitateľov a potom až za 6 hod. ich prírastok len o 113 - krát (spolu 564 - krát). Dá sa takáto diskriminácia aktuálneho blogu nazvať inak než zákernou protispoločenskou technickou cenzúrou?
Na druhý deň za 30 hod. od zverejnenia (presne na poludnie) zamrzol blog už "na ľad " (na 740 -krát čítaní). Vďaka, pán administrátor, Vaša trvalá snaha diskriminovať blogera a neoprávnene uplatňovať svojvôľu moci z pozície funkcie je však nielen "obdivuhodná", ale najmä bude postupne aj kompromitujúca pre Vašu morálku a odbornosť.
Máte technickú vedomosť, keď idem niečo písať či opravovať, takže ste následne zapojili blog do systéme a hneď poskočili počty čitateľov o desiatku (na 750-krát).
