Je pani prezidentka alibistická?

Písmo: A- | A+

Nejde len o môj názor, ale i dvoch prominentných komentátorov Petra Schutza (SME) a Marka Vagoviča (Aktuality), z ktorých komentárov budem citovať.

So zreteľom na kritický celospoločenský  stav v krajine, keď spolu s pandemickým morom šíria v médiách korupční rozvratníci chaos, skepsu, beznádej, nespokojnosť a rozvrat právneho štátu som očakával od pani prezidentky celkom iný prejav. Rovnako razantný, vecný a zásadný, aký začiatkom roka 1994 mal Michal Kováč vo výročnej správe o stave republiky na pléne NR SR. Hoci  vôbec nebol radikál, ale vždy uvážlivý, tolerantný a opatrný  prezident.

Ak by vtedy takto radikálne pred poslancami nevystúpil, stále by u nás prežíval mečiarizmus v akejsi  orbánovskej podobe.  Ale oveľa horšej. Pretože Slovensko by potom nebolo ani v NATO, ani v EÚ. Bolo priateľom Putina a Ruska „na večné časy“. Na tieto tvrdenia mám dostatok autentických osobných poznaní priamo z vtedajšej dramatickej doby.

Dnes je síce politická a spoločenská situácia iná, ale v podstate o nič lepšia ako vtedy, skôr oveľa horšia.  Keďže ju podstatne zhoršuje a dezinformuje deštruktívna a lživá opozícia. Tá bezbreho zneužíva pandémiu vírusu na šírenie klamstiev a demagógie aj bez zreteľa na omnoho vyššie počty mŕtvych. Takže teraz je podstatne vyššia polarita, nespokojnosť a chaos v celej spoločnosti, aké boli v roku 1994.

Pani prezidentka má dnes neporovnateľne  lepšie a pevnejšie postavenie vo svojom úrade a verejnosti, aké mal vtedy Michal Kováč. Ale nekonala ako on – konkrétne, principiálne a dôrazne! Veď jej opatrnícke a neadresné slová sa celkom minuli svojho cieleného významu a v ničom podstatnom nepomohli.

Na polepšenie korupčníkov, rozvratníkov a kriminálnikov nestačí iba opísať  kriticky nebezpečný stav vývoja v štáte. Apelovať na nich zmierlivo v záujme zlepšenia kritického stavu krajiny len slušným pokarhaním či dobrým slovom. To sa vždy ukáže ako veľká chyba a slabosť zástancov dobra.  

Hlavnou chybou pani prezidentky v Národnej rade následne aj v Markíze bolo, keď alibisticky vhodne „nepodržala“ štyroch zatknutých vyšetrovateľov NAKA a dočasného šéfa ÚIS. Keď „hodnotila“ boj s korupciou a zákonnosťou, pri ktorom sa začal nežiadúci duel ako výplod a výsledok oboch policajných zložiek (NAKA aj policajnej inšpekcie).

Označila zaň spoločnú zodpovednosť dočasných obetí z NAKA a nie ich žalárnikov - na kauze účelovo zainteresovaných príslušníkov SIS, ÚIS, krajského prokurátora a sudcu obvodného súdu pod dozorom generálneho prokurátora. Samozrejme, že pod „správou“ Fica,  Kollára a ohrozenej korupčne oligarchie a mafie.

Tento dôsledne pripravovaný a zauzlený konflikt silových zložiek vecne a konkrétne rozplieta špičkový komentátor Aktualít, Marek Vagovič v článku (4.10.) „Udalosť týždňa Mareka Vagoviča: Čaputová robí chyby. Mafii sa treba postaviť čelom.“ (Titulok). Z jeho textu citujem: „Prepustení vyšetrovatelia NAKA, ktorí stoja v prvej línii boja proti organizovanému zločinu, je jasný odkaz Ficovi, Kollárovi, Žilinkovi, inšpekcii aj SIS. A zamyslenie pre hlavu štátu.“

Ďalší úryvok z textu: „Skúste si predstaviť: každý deň chodíte skoro ráno do práce, v ktorej ste často až do neskorého večera. Nezriedka aj cez víkendy, štátne sviatky, počas dovolenky. Za dve tisícky mesačne, lebo to nerobíte pre peniaze.“    

Z jeho textu ďalej citujem: „Pre povahu svojej práce ste  permanentne v strese. Máte strach o rodinu, ktorá vás takmer nevidí, ale aj o seba, keď vám počas jazdy odletí koleso na aute. Alebo pravidelne nachádzate povolené skrutky na pneumatikách.

Napriek tomu to nevzdáte, hoci čelíte obrovskej presile tradičnej aj sofistikovanej mafie. Denne si lámete hlavu nad stratégiou ako ju poraziť – a zabezpečiť nepriestrelné dôkazy, aby obstáli aj pred súdom.“

„Hoci ste pripravení na všetko, keď vás zrazu strčia do chladnej cely (ako zločinca – pozn. J.S.) a je to predsa len šok ...“

„Stačí im svedectvo jedného zradcu vo vašom okolí- a odposluchy, ktoré vytrhávajú vaše slová a voľné úvahy z bežných pracovných porád z kontextu. Potrebovali vás zastaviť, tak vymysleli komplot ako z 50. rokov.“ (Ešte predtým tohto zradcu trestne stíhala pre korupciu NAKA. Zachránil ho práve generálny prokurátor okamžitým zrušením ďalšieho vyšetrovania. Takže je už fuč, na úteku po obnovení trestného stíhania. Bol teraz naňho vydaný medzinárodný zatykač – pozn. J.S.)

V rovnakej obsahovej rovine len trochu inak píše o tejto najvážnejšej kauze dneška  aj prominentný komentátor Sme Peter Schutz  v komentári (28.9.) pod názvom: „Salva silných odkazov“:

„Nadstranícka póza (za každú cenu) je na dnešnom Slovensku luxus, zbytočne dekórum, ktoré pri fyziognómii tejto opozície pôsobí ako vypadávanie z rolí ...“

„Apel po zúfalej potrebe stability vyslala Čaputová menovite vládnej koalícii.“ (LEN – pozn. J.S.)

Hodný citovať je i včerajší stĺpček autora Petra Schutza v SME o stíhaní krajského prokurátora  vyšetrovateľa NAKA Čurilu: „Pre človeka, ktorý si počas celej kariéry ctil zákony, je to ťažká urážka. Ak sa mu ani po skončení stíhania (na slobode), ktoré stále beží, Kollár neospravedlní, nech si z neho vytrieska toľko peňazí, že nebude mať ani na alimenty.“

Napriek tomu, že ma tento raz pani prezidentka veľmi sklamala, musím jej  poďakovať, keď si pri 5.výročí od smrti Michala Kováča naňho spomenula. Na jeho hrobe položila kyticu kvetov a zapálila sviečku, pričom vyslovila holú pravdu  aj úprimne znejúce slová uznania:

„Michal si ako štátnik zaslúži našu úctu.“ (Správa TASR zo včerajška – pozn J.S.) Ďalej povedala, že: „Svoj mandát chápal tak, že má byť prezidentom všetkých občanov. Sľúbil, že nezradí Slovenskú republiku, ani svoj rozum a svedomie. Necúvol ani pri nátlaku brutálnymi prostriedkami, aj preto Michal Kováč zostane v našej pamäti ako štátnik, ktorý si zaslúži úctu a uznanie ...“ Škoda, že sa slovám pani Čaputovej nedožila pani Emília Kováčová.

Je len chválitebné, že po prezidentovi Kiskovi aj pani Čaputová prejavila úprimnú úctu a uznanie pánovi Kováčovi. Ešte pred ním sa mu v roku 1998 ospravedlnila Dzurindova vláda za mnohé príkoria z čias vlády Mečiara. Keď som o trpkom osude pána Kováča (ako jeho blízky spolupracovník) pravdivo informoval na mojich blogoch, tak som od  jeho kritikov, tiež blogerov, utŕžil zopár posmeškov a urážok. Preto škoda, že sa slovám pani Čaputovej nedožila pani Emília Kováčová.

(Odporúčam čitateľom prečítať si aj moje posledné články k celej  téme tohto blogu. Ak ich ešte nečítali a sa im článok páčil.)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Skryť Zatvoriť reklamu