Už niet pochýb, že na zatknutie tejto odvážnej a nekompromisnej „päťky“, ostrej to sekery obnovy zákona, nebol nijaký vážny dôvod. Ale iba zúfalý pokus o spoločensko-politický zvrat k starým zlatým časom rozkvetu nekontrolovanej rakoviny bezbrehej korupcie. Preto v daných súvislostiach zatýkania ochrancov zákona to nemohla byť ani náhoda či omyl. Lebo šlo o dlho a dôsledne pripravované v podstate sprisahanie korupčne ohrozených mafiánov a oligarchov.
Preto toto ich konanie by malo byť pre vládu a všetkých slušných občanov veľkým výkričníkom a varovaním. Lebo tu šlo o reálny pokus o demontáž a deštrukciu právneho štátu. O vznik potrebnej anarchie v jeho súčasnom politickom a spoločenskom kritickom dianí v čase smrtiacej pandémie.
Aby sa však mohla takáto účinne načasovaná nálož nevyhnutnej deštrukčnej sily vôbec zrealizovať a vybuchla v politike v naplánovaných parametroch, potom musela mať aj primerane veľkú finančnú injekciu! V dôsledne utajenej korupcii zrejme v miliónoch eur pre „našich ľudí“. Teda tých, ktorí ešte skryto „bačujú“ v rozhodujúcich represívnych zložkách ochrany právneho štátu.
Podstatne bude ako v novovzniknutej situácii po konečnom rozhodnutí trojčlenného senátu krajského súdu rýchlo, rázne a v rámci zákonov (prípadne ich zmien) zareaguje vláda. Napríklad legislatívnou úpravou voči neobmedzenej zákonnej právomoci „generála“ GP Žilinku. Tá bola nezákonne zneužívaná už za čias komunizmu. Pretože Zákonnosť by mala , slúžiť Spravodlivosti a nie byť jej chudobnou príbuznou, zneužívanú subjektmi s príslušnou kompetenciou.
Z neopodstatneného zatknutia štyroch vyšetrovateľov NAKA a dočasného šéfa UIS, čo konštatoval jednohlasne príslušný senát KS (nie opak len jeden krajský Žilinkov prokurátor) by mala špeciálna prokuratúra vyvodiť pre NAKA potrebné závery. Zatiaľ iba žaloby vo veci. Nepredpokladám, že by ich takisto pán Žilinka zase trúfol obratom zrušiť ako predošlé kauzy, aby tak ochránil celú plejádu podozrivých subjektov z páchania trestného činu.
Veď táto žalostná nová udalosť a zrejme veľká trestná kauza smrdí účelnosťou a korupciou od hlavy až po šľapaje. Veď práve v nej sa pevne spojili mnohé konkrétne vplyvné „persóny“ v kompetentnej justičnej, politickej a finančnej pozícii. Pre verejnosť je dnes kľúčovou otázkou dozvedieť sa: kto, prečo a začo takto nemorálne a bezprávne konal? Aké mal na to svoje či cudzie pohnútky a motív?
Ide o kardinálny zvrat v zápase s rakovinou korupcie, hospodársko-politickej mafie a o samotný charakter právneho štátu. Keď má v ňom zase v rukách hlavný a rozhodujúci tromf vládna moc. Napriek tomu, že v médiách (najmä v troch celoslovenských televíziách aj v tej verejnoprávnej) držia v rukách opraty odporu proti korupčnej očiste ohrození oligarchovia.
Práve tie dovolili Ficovi, Pellegrinimu, Kollárovi a ich „spolkom“ klamať i zavádzať verejnosť. A tak brzdiť až eliminovať protikorupčné kroky vlády. Rovnako zastrašovať čestných a odvážnych vyšetrovateľov, prokurátorov aj sudcov.
Výsledok tohto boja o život demokracie u nás bude v plnej miere závisieť na tom, či vláda bude v ťažkých časoch dynamického nárastu pandémie vedieť zabezpečiť razantné, rýchle a smelé opatrenia na podporu protikorupčných borcov v polícii, prokuratúre a na súdoch v rámci platného či legislatívne zmeneného zákona.
